Londýn sa takmer topil vo vlastných splaškoch: Zachráni ho moderný systém za 5 miliárd

2021-04-14 12:00:00 |   |    | 

Každý to poznáme, niektorí jedinci si cestou domov uľavia na plot vášho domu alebo na stĺp v okolí. Nepríjemný zápach obťažuje každého naokolo. V mestách však žije niekoľko stotisíc až milióny ľudí, ktorí potrebujú niekam „odpratávať“ odpad z toaliet, kúpeľní a kuchýň. Mestská kanalizácia sa tak zaraďuje medzi popredné dôležité priečky mestskej infraštruktúry.



 

Londýn bol svojho času najväčším mestom sveta a v polovici  19. storočia sa ocitol na okraji priepasti, kedy sa mesto začalo topiť vo vlastných splaškoch. Londýnom sa šíril strach z neviditeľného zabijaka, cholery, najhoršej choroby od doby morovej epidémie. Nová choroba bola záhadou, nikto nevedel, ako ju liečiť a nikto nepoznal jej príčinu.

Cholera udrela, pretože prestala dostačovať stará londýnska kanalizácia a mesto páchlo výkalmi. Odpadová voda sa vylievala do žúmp, alebo sa v noci odvážala. Ale s dvojnásobným počtom obyvateľov si tento starý londýnsky systém už nedokázal poradiť. Splachovací záchod, nový vynález, celý problém ešte zhoršoval. Obsah záchodovej misy smeroval pochopiteľne do starých povrchových kanálov, ktoré ústili do rieky Temža. Z tej sa razom stávala hnijúca stoka matne hnedej tekutiny.

Starý kanalizačný systém totiž vyrástol okolo riek, ktoré sa postupne vysušili a zastavali. A v tom tkvela podstata problému. Tieto stoky a potrubia mali odvádzať len dažďovú vodu a nie záplavu odpadových vôd. Pri silných dažďoch kanály už nestačili odvádzať kal a ten sa začal vracať späť, stúpať domovým potrubím a zaplavovať pivnice a prízemia. Splašky sa hromadili a presakovali podlahami.

Mestskou radou nominovaný inžinier Joseph Bazalgette dostal za úlohu krízu vyriešiť, a tak prišiel v tej dobe s pokrokovou víziou skutočného kanalizačného systému. Schéma, ktorú vymyslel, bola založená na veľmi jednoduchom princípe: Zemská príťažlivosť vytvára vodný spád!

Londýn je postavený na údolných svahoch. Ak sa podarí zachytiť obsah stôk skôr, ako sa vypustia do rieky, môžeme využiť spád a odvedieme splašky preč z metropoly. V Bazalgettových plánoch už potrubie neprivádzalo kal do rieky uprostred Londýna. Systém stôk odvádzal odpadové vody do Temže až pri jej ústí, aby sa tak splašky skutočne vyliali do mora a nevracali sa s prílivom späť.

Po necelých dvoch storočiach je však problém opäť na svete. Londýnska kanalizačná sieť z viktoriánskej doby a jej tunely sú opäť za hranicami svojej kapacity. Každý týždeň sa do Temže vypustí ekvivalent 300 olympijských bazénov plných odpadovej vody v celkovom objeme 39 miliónov ton.

Problémy spôsobujú aj obrie tukové zhluky, ktoré opakovane upchávajú kanalizáciu. Ide o zmes mastnoty a tukov z domácností a reštaurácií, ako aj o predmety, ktoré ľudia spláchnu do záchoda. Hutnú a nevábnu hrudu tak zdobia napríklad zvyšky potravín, vlhčené utierky či detské plienky. V roku 2017 Londýn upchal rekordný, 130 ton vážiaci tukový zhluk, bežne však pracovníci kanalizácií likvidujú niekoľko desiatok metrov dlhé a desiatky ton vážiace tukové nánosy.

Populácia narastá neuveriteľným tempom, sami produkujeme čoraz viac odpadu a situáciu je potrebné vyriešiť, pokiaľ sa bude dať, raz a navždy. V Londýne sa nedávno realizoval obrovský inžiniersky projekt, ktorý mal masívne rozšíriť možnosti hlavného mesta. Superkanalizácia bola najväčším modernizačným kanalizačným systémom a zároveň najväčšou inžinierskou výzvou v Británii. Snahu inžinierov a stavbárov sleduje nový dokument Mestská kanalizácia za päť miliárd, ktorú si diváci môžu pozrieť od stredy 14. apríla o 21:45 na televíznej stanici Viasat Explore.

Dokument ocenia nielen technicky zdatní diváci, ale aj každý, kto má aspoň trochu rád napätie a konfliktné situácie. Práce totiž často prebiehali viac ako 90 metrov pod Londýnom a museli prebiehať v súlade s ďalšími požiadavkami a nariadeniami, aby neohrozili ďalšiu časť infraštruktúry, akou je napríklad doprava. Do toho neúprosné termíny, lebo akýkoľvek časový sklz stavbu predražuje. Bolo treba preraziť tvrdé skaly, ktoré neboli počas 52 miliónov rokov nikdy narušené.

Nikto nevedel, čo stavbárov čaká. Pri Tower Bridge museli inžinieri vybudovať konštrukciu cofferdam, teda uzatvorený priestor postavený vo vodnom útvare, ktorý umožňuje odčerpať vodu z uzatvoreného priestoru a vytvoriť suché pracovné prostredie pre prácu pod Temžou. To, že samotná stavba je hlučná, nikoho neprekvapí, ale aj s následkami neustáleho hluku sa bolo treba vysporiadať. A v nekonečnom rade tunelovanie prinieslo ďalší problém, ktorý museli inžinieri vyriešiť a to, ako a kam odviesť a umiestniť viac ako 1,5 miliónov ton zeminy a sušiny, ktoré výkop vytvoril?

O profesijné aj ľudské dramatické situácie tak nebola núdza a nadávajúci vodiči prechádzajúci mestom boli tým najmenším problémom. Ak vás zaujíma, ako to Londýn celé zvládol, nenechajte si ujsť trojdielny seriál Mestská kanalizácia za päť miliárd na Viasat Explore.

 

Zdieľať článok na Facebooku


Foto: Viasat Explore
Zdroj: Viasat Explore

Hodnotenie článku:
0.0/5 (0 hlasov)


Novinky.sk

Gurman.sk


Utorok, 19. marec. 2024. Meniny má Jozef.
Stream naživo

TV program TV program Telkáč.sk
Nenechajte si ujsť svoje obľúbené filmy a seriály.

Foto dňa