Fúkané gule, svetelné reťaze aj luskáčikovia: Spoznajte s nami príbehy vianočných dekorácií

 

Vianočný stromček

Dávno pred príchodom kresťanstva mali vždyzelené rastliny a stromy pre ľudí osobitný význam. Tak ako si dnes ľudia zdobia svoje domovy počas sviatkov borovicami, smrekmi a jedľami, mnohé staroveké národy si vešali na dvere a okná vždyzelené konáre. V mnohých krajinách sa verilo, že tak odoženú čarodejnice, zlých duchov a choroby.

Prvé zmienky o vianočnom stromčeku pochádzajú z nemeckých Brém približne z roku 1570. Okolo 17. storočia začali stromčeky vo veľkom prenikať do bežných domácností. Zvyk si obľúbili najskôr v mestách, postupne na dedinách a v 18. storočí prekročil hranice Nemecka a rozšíril sa do celého sveta vrátane Slovenska.

Spočiatku sa stromčeky vešali na strop a zdobili sa skromne, predovšetkým tým, čo ľudia dopestovali v záhradke. Dávali sa na ne aj perníky, domáce pečivo, sušené ovocie alebo podomácky vyrobené ozdoby z papiera, rôzne figúrky zo slamy či z kukuričného šúpolia. Neskôr sa pridali aj háčkované alebo paličkované ozdoby, sviečky či prskavky.

 

Magické svetielka

Podľa viacerých zdrojov dal prvé zapálené sviečky na stromček Martin Luther, protestantský reformátor zo 16. storočia. Keď sa vraj jedného zimného večera vrátil domov, bol ohromený hviezdami trblietajúcimi sa medzi vetvičkami stromov. Aby túto magickú scénu priblížil aj svojej rodine, postavil strom v hlavnej miestnosti a na jeho konáre pripevnil zapálené sviečky.

Prvé elektrické osvetlenie vianočného stromčeka sa objavilo v roku 1882 v Spojených štátoch amerických a po počiatočnej nedôvere si získalo veľkú obľubu. Iba dva dni pred Štedrým dňom 22. decembra 1882 ho predviedol vynálezca Thomas Alva Edison v kalifornskom mestečku Menlo Park.

Autorom reťazí svetielok bol jeho priateľ a spolupracovník Edward H. Johnson, ktorý použil 80 červených, bielych a modrých žiaroviek, ktoré ručne napojil a omotal okolo stromčeka. Svetlá však nemajú len ozdobnú funkciu, ale v kresťanskom ponímaní tiež symbolizujú Krista ako svetlo sveta.

 

Fúkané gule a guličky

V roku 1889 si Francúz Pierre Dupont dal patentovať najobľúbenejšiu ozdobu vianočného stromčeka - fúkanú guľu z jemného skla. Najskôr sa vyrábali jednofarebné gule, neskôr sa ľudia dožadovali aj farebných, prizdobovaných najrôznejšími ornamentmi alebo kresbami. Začiatkom 20. storočia sa objavili aj prvé jemné sklenené srdiečka, hviezdičky, snehové vločky či slzy.

V našich končinách sa však veľkej popularite tešia aj ozdoby z malých trblietavých perličiek, ktoré dodnes vyrába jediná firma na svete – Rautis z obce Poniklá na severe Čiech. Výroba dutých sklenených perličiek tu prebieha nepretržite už od roku 1902 v rovnakých priestoroch.

Základom je sklenená trubička, ktorá sa nahreje nad ohňom, vloží do formy a nožným pedálom sa do nej fúkne vzduchu, vďaka čomu sa vytvoria guličky. Ďalším krokom je ich striebrenie a farbenie a na záver prichádza navliekanie a finálne dozdobenie.

 

Luskáčik

Hoci u nás patrí ešte stále medzi menej tradičné dekorácie, pri pohľade na ponuku obchodov sa zdá, že práve Luskáčik sa pomaly stáva kráľom Vianoc. Hoci si túto postavičku väčšina z nás spája s obľúbeným baletom P. I. Čajkovského, jeho história je o čosi dlhšia.

Luskáčiky na orechy v tvare vojakov pochádzajú z Nemecka, kde sa objavovali už na konci 17. storočia. Pôvodne slúžili na ochranu domácností a ako symbol šťastia a odstrašovania zlých duchov boli aj obľúbeným darčekom. Azda vďaka tomu sa postupne stali symbolom Vianoc a v 19. storočí sa rozšírili aj do ďalších krajín.

Friedrich Wilhelm Füchtner, známy aj ako „otec luskáčika“, začal v roku 1872 s prvou sériovou výrobou. Dnes už tieto figúrky svojmu pôvodnému účelu neslúžia a mávajú rôznu podobu. Zoženiete ich aj za pár eur, ale cena vzácnejších kusov sa môže vyšplhať až na niekoľko stoviek.

 

Zdieľať článok na Facebooku