Päť najtalentovanejších husliarov: Ťažil Stradivari z klimatickej zmeny?

 

Nástroje podobné husliam vznikajú postupne z lutien či stredovekých nástrojov, zvaných rubeba či fidula. Dnešnú podobu získavajú až v zlatom veku svetového husliarstva, v 16. a 17. storočí, a to v Taliansku. Vzácne nástroje najväčších majstrov husliarskeho remesla sa dnes predávajú za milióny dolárov a sú snom najvýznamnejších virtuózov mnohých generácií, pretože ani v čase plnom najmodernejších technológií ich stále nemožno napodobniť. Nezostáva než obdivovať umenie najuznávanejších husliarov histórie…

 

1. Dosiahol na vrchol

Husliar: Andrea Amati

Životné údaje: 1505/1510–1580

Pôsobenie: Cremona

Zaujímavosť: Vytvoril modernú podobu nástroja.

História nedokáže stanoviť úplne presne, kedy vznikli husle v dnešnej podobe. Jeden muž má ale predsa len najväčšiu šancu na pomyselnom najvyššom stupienku stáť. Andrea Amati z talianskej Cremony v prvej polovici 16. storočia dáva husliam dokonalé proporcie, a predovšetkým pridáva štvrtú strunu, pretože doterajšie podobné hudobné nástroje bývali len trojstrunové. Amati sa venuje aj vývoju violy a violončela. Dáva si záležať na výbere materiálu. Javorové drevo z Balkánu si necháva dovážať od Benátčanov, ktorí z neho stavajú lode. Benátky sú tiež vítaným zdrojom živíc a lakov. Zatiaľ čo pre spodné dosky alebo krk Amati volí javor, pre hornú dosku zas vyhľadáva najlepšie smreky na južných stráňach Álp.

 

Kráľ pre kráľa

Amatiho sláva čoskoro presahuje hranice regiónu a dosiahne aj k najmocnejším osobnostiam sveta. Francúzska kráľovná Katarína Medicejská (1519–1589) vládne krajine ako regentka za svojho mladého syna Karola IX. (1550 – 1574). Ten sa nedožije vysokého veku, ale matka ho natoľko miluje, že pre neho u Amatiho postupne medzi rokmi 1560-1574 objedná 38 nástrojov pre celý kráľovský orchester vrátane slávneho, bohato zdobeného a pozláteného nástroja zvaného Kráľ. „Amatiho brilantné umenie povýšilo husle z nástroja farmárskej zábavy na ozdobu hodnú kráľovského dvora,“ zhŕňa Amatiho prínos pre svetové husliarstvo svetoznáma aukčná sieň Sotheby's. Amati svoje umenie odovzdáva dvom synom Antoniovi (1550–1638) a Girolamovi (1556–1630). Najmä druhý z nich vylepší tvary huslí a stane sa aj otcom ďalšej legendy. Nicolò Amati (1596–1684) dokáže ďalšími úpravami konštrukcie zosilniť tón nástroja a dnes je všeobecne považovaný za najvýznamnejšieho zástupcu slávneho husliarského rodu.

 

2. Medzikrok v stolárstve

Husliar: Jakob Stainer

Životné údaje: asi 1618–1683

Pôsobenie: Cremona, Absam

Zaujímavosť: Je prenasledovaný inkvizíciou.

 

Medzi najväčšie talianske legendy husliarskeho remesla sa dokázal vtesnať rakúsky majster Jakob Stainer. Jeho cesta na vrchol ale nie je jednoduchá. Husliari v jeho dobe berú do učenia len vyučených stolárov, a Jakobov otec je baník. Mladíka tak najskôr čaká obdobie stolárskeho vzdelávania. Nezanedbáva ale ani klasickú školu. Vyniká v latinčine a učí sa po taliansky, pretože vie, že ak sa chce stať skvelým husliarom, bude musieť na skusy práve na juh. Na začiatku 40. rokov 17. storočia nastáva ten pravý čas a jeho cieľom sa stáva rovno Cremona. A keď Cremona, ten najlepší učiteľ je len jeden – Nicolò Amati. Po pár rokoch si Stainer môže dovoliť otvoriť vlastnú dielňu a razom sa radí medzi husliarske celebrity. Dodáva nástroje dvorným hudobníkom aj orchestrom v Innsbrucku, Salzburgu či Mníchove.

 

O znalosti sa nedelí

Stainerova sláva sa šíri po celej Európe. V rodnom tirolskom Absame kupuje veľký dom zvaný Stainer-Haus, kde vzniknú jeho najobdivovanejšie nástroje, porovnávané so stradivárkami. Len ich je podstatne menej, a preto sú aj dnes veľkou vzácnosťou. Majster si zakladá na remeselnej dokonalosti a jeho rezbárske umenie robí z jeho nástrojov umelecké diela. Má síce osem detí, ale svoje nástroje vždy dôsledne vyrába od začiatku do konca sám a o svoje znalosti sa nerád delí. Na sklonku života je Cirkvou prenasledovaný ako kacír pre svoj príklon k luteránstvu. „Je hrubý, keď je opitý, a tichý, keď je triezvy,“ hodnotia ho vyšetrujúci inkvizítori. Jakob Stainer, ničený depresiami a dlhmi, umiera vo veku 64 rokov.

 

3. Z malej doby ľadovej

Husliar: Antonio Stradivari

Životné dáta: 1644–1737

Pôsobenie: Cremona

Zaujímavosť: Zosilnil zvuk huslí.

 

Stradivariovci patria medzi význačné rody v Cremone už pol tisícročia, keď sa mladý Antonio dáva do učenia k husliarskemu majstrovi Nicolovi Amatimu. V 21 rokoch v jeho dielni vyrobí svoje prvé husle a slávnostne do nich vlepí štítok s nápisom Antonius Stradiuarius Cremonensis Alumnus Nicolai Amati Faciebat Anno 1665. Usilovne sa učí a vstrebáva všetky znalosti, ale už má aj pár nápadov, ako nástroje svojho učiteľa vylepšiť. Za dva roky Amatiho opúšťa a zakladá si vlastnú živnosť. Až teraz môže uskutočniť všetky projekty, o ktorých doteraz len sníval. Experimentuje s konštrukciou nástrojov aj hrúbkou dreva, skúša rôzne laky a zvuk jeho huslí je stále lepší. Onedlho sa zákazky len hrnú, a to nielen od bohatých šľachticov, ale aj od významných hudobníkov. V roku 1680 si Stradivari kupuje výstavný dom na Piazza San Domenico a pomáha tak vlastne vytvoriť vyhlásenú husliarsku štvrť, pretože len čo by kameňom dohodil, stoja aj vily rodín Amati a Guarneri. Stáva sa jedným z najbohatších miestnych občanov a dodnes sa v Taliansku používa príslovie „bohatý ako Stradivari“.

 

Dynastiu nezaloží

Za celý život Stradivari vyrobí viac ako 1100 hudobných nástrojov. A v remesle pokračuje aj v pokročilom veku, keď prekročí deväťdesiatku. Jeho zásluhou sa začínajú vyrábať husle schopné svojim zvukom ovládnuť aj veľké sály. Dodnes sa vedcom nedarí zistiť presné zloženie jeho lakov a špekuluje sa aj o tom, že k dokonalej farbe zvuku jeho nástrojov prispela takzvaná malá doba ľadová – všeobecne chladnejšia klíma v Európe počas 16.–18. storočia, ktoré spôsobilo pomalší rast stromov, a teda vyššiu hustotu ich dreva. Dodnes sa zachovalo okolo 500 Stradivariho huslí a tiež violy, violončelá, gitary či mandolíny. Najvzácnejšie husle pochádzajú z posledného obdobia jeho tvorby v rokoch 1700–1725. Stradivari sa počas života dvakrát ožení a splodí celkom desať detí, ale zakladateľom slávneho rodu sa nestane. Jeho dvaja synovia Francesco a Omobono síce v otcovom remesle pokračujú, ale nedožijú sa vysokého veku a po ich smrti sa jeho pozostalosť stane cennou zberateľskou akvizíciou, ktorá nakoniec skončí v múzeu v Cremone.

 

4. Nástroj od Ježiša

Husliar: Giuseppe Guarneri

Životné údaje: 1698–1744

Pôsobenie: Cremona

Zaujímavosť: Jeho nástroj nadchol Paganiniho.

 

Giuseppeho starý otec Andrea Guarneri (asi 1626-1698) je rovnako ako Stradivari učňom Amatiho a husliarske umenie napĺňa vlastne celú rodinu. Nástroje vyrába otec Giuseppe Guarneri (1666–1739), brat aj strýko. Práve Giuseppe Guarneri mladší, posledný v rade, dosiahne ale najväčšiu slávu. K vlastnej dielni sa dostane až po tridsiatke, keď prevezme živnosť svojho ťažko chorého otca, a tak prvý jeho vlastný nástroj vzniká až v roku 1731. Pretože okrem podpisu Joseph Guarnerius pridáva na svoje nástroje aj malý krížik a latinskú skratku Ježišovho mena IHS, hovorí sa mu tiež „Guarneri del Gesù“ alebo „Guarneri od Ježiša“.

 

Paganiniho dielo

Guarneriho huslí sa dochová okolo 200. Typická je pre ne menšia veľkosť a malé zakrivenie hornej aj spodnej dosky. O ich hodnote svedčí aj to, že napríklad husle zvané Vieuxtemps z roku 1741 sú v roku 2010 v aukcii predané za 18 miliónov dolárov, čím sa stanú najdrahším hudobným nástrojom sveta. Guarneri vtlačí svojim nástrojom výrazný zvuk, hlbší ako napríklad u stradivárok, ktorý si obľúbia najväčšie virtuózovia doby. Huslista Niccolò Paganini (1782–1840) svojim guarnerkám zo začiatku 40. rokov 18. storočia láskyplne hovorí „il mio cannone violino“ alebo „moje delové husle“ a aj hudobná história im odvtedy hovorí Il Cannone. Rovnako ako ďalší svetoví husliari vyrobí Guarneri svoje najlepšie husle až na sklonku života. Napriek tomu nemôže byť odlišnejší ako Stradivari, ktorý celý život starostlivo posúval svoj štýl dopredu. Netrpezlivý Guarneri si počas svojej podstatne kratšej kariéry dáva záležať na kvalite zvuku, ale trochu zanedbáva remeselnú rezbársku prácu.

 

5. Sklenený zvuk

Husliar: Giovanni Battista Guadagnini

Životné údaje: 1711–1786

Pôsobenie: Piacenza, Miláno, Parma, Turín

Zaujímavosť: Študoval u neznámeho učiteľa.

 

Giovanni Battista Guadagnini pochádza z malej dedinky Bilegno v severnom Taliansku z rodiny krčmára. Vo svete sláčikových nástrojov sa objavuje znenazdajky v roku 1738, kedy sa sťahuje do Piacenzy. Hoci história nedokáže odhaliť jeho učiteľa či majstra, stačia štyri roky a je v stavbe huslí pojmom. Sťahovanie ho čaká ešte niekoľkokrát a zakaždým znamená posun v kariére. Na rad prichádza Miláno, po desaťročia sa stáva husliarovým domovom Parma a nakoniec Turín. Tam nachádza svojho osudového obchodného partnera. Gróf Ignazio Cozio (1755–1840) je presláveným zberateľom huslí, ktoré nielen obdivuje, ale aj študuje. Guadagnini pre neho vyrobí približne päť desiatok nástrojov, gróf sa mu stará o dodávky dreva a ďalšieho materiálu a zháňa preňho vzorky prác konkurencie, predovšetkým Stradivariho.

 

Posledná z legiend

Guadagnini je dnes považovaný za posledného z radu veľkých talianskych husliarskych majstrov. Venoval sa ale aj výrobe viol a violončiel. Jeho husle zneli v rukách najznámejších virtuózov, medzi ktorými nechýba ani Čech Ján Kubelík. Svojím zvukom nekopírujú snahu jeho súčasníkov o čo najväčšiu prieraznosť, sú komornejšie. „Majú sklenený zvuk,“ tvrdí o nich napríklad slávny maďarský huslista a pedagóg Carl Flesch (1873–1944) vo svojej knihe Umenie husľovej hry.

 

Tento a ďalšie zaujímavé články nájdete v časopise  HISTORY Revue.

 

 

 

Autor: © HISTORY revue / Luděk Příhoda

Zdieľať článok na Facebooku