Kokos a vodka: Roman si na exotickom ostrove otvoril bar, prerazil s vlastným nápojom

Na Slovensku zavesil podnikanie na klinec a vydal sa plniť svoje sny. Výtvarník Roman Lazar (57) našiel svoj osud na vietnamskom ostrove a dnes delí svoj čas spravodlivo medzi Phu Quoc a Bratislavu. „Vlastne to bol manželkin nápad, aby som šiel do Ázie. Keď som po dlhých rokoch prestal podnikať na Slovensku, spýtala sa ma, čo by som chcel robiť a ja som povedal, že si chcem otvoriť bar na tropickom ostrove,“ hovorí s úsmevom. Na Phu Quoc sa dostal v podstate náhodou.

V roku 2016 dostal od manželky letenku do Vietnamu, kde nikdy predtým nebol, a vyrazil do sveta hľadať vhodné miesto a obchodného partnera, ktorý sa vyzná v miestnych pomeroch. Šesť týždňov sa túlal po pevninskej časti a potom ho osud zavial na najväčší ostrov krajiny. „V bare hotela, kde som býval, pracoval Ken. Mal asi 28 rokov, no vyzeral na 14, takže som ho ignoroval,“ spomína Roman. “Potom sme sa ale dali do reči, povedal som mu, že chcem otvoriť bar a on mi začal rozprávať, čo by v ňom malo byť. Vtedy som si povedal, že ten chlapec vie, čo hovorí“.

Spolu našli vhodný priestor na hlavnej ulici ostrovnej metropoly Duong Dong a už o rok slávnostne otvorili bar Blue Monkey. Ten dnes patrí k najvychytenejším v meste, hoci podobne ako pri ostatných podnikoch, aj tu to naplno žije až po západe slnka. „Našou klientelou sú hlavne turisti a tí majú väčšinou v hoteli all-inclusive, takže prichádzajú až po večeri. Taxík tu vyjde na pár eur,“ vysvetľuje Bratislavčan. Jeho hostí sem láka najmä atmosféra – každý večer tu hrá živá kapela a nalievajú chutné drinky.

Najväčšej obľube sa teší unikátna "kokosovica", teda kokosová vodka, akú inde neochutnáte. Roman vysvetľuje, že ju vymysleli spolu s Kenom a podáva sa ako šot (frťan), alebo vo veľkom pohári s ľadom. „Povedal som si, že musíme mať jeden nápoj, ktorým sa preslávime. Môj spoločník a úžasný barman na ňom pracoval dva týždne a dnes sme svojou kokosovou vodkou naozaj známi po celom ostrove,“ chváli sa podnikateľ.

Jeho kreatívnu dušu je však v bare poznať aj na iných miestach. Priestoru napríklad dominuje veľký ružový betónový slon, na stene visí originálny podpísaný dres hokejistu Zdena Cháru a Roman vlastnoručne vytvoril tabuľky s názvami svetových miest. Pozornému oku návštevníkov síce neunikne chybička v názve Bratislavy, no tá len dokazuje, že všetko, čo sa dá, je v podniku vyrobené ručne.

Ako vidno, aspoň kúsok domoviny si Lazar priniesol aj do Vietnamu, kde dnes trávi polovicu roka a do Bratislavy sa vracia len v mesiacoch, keď je v Ázii obdobie dažďov. „Vlastne som v zime na Phu Quocu a v lete na Slovensku. Nebaví ma zima. Teda baví ma zima, ale toto ma baví viac,“ hovorí so smiechom. „Keď má niekto rád teplo, tropické krajiny, milých ľudí a nechce sa celý rok pozerať na ľudí, ktorí sú iba namosúrení a zazerajú, tu je na správnom mieste.“

Na ostrove s nádhernými plážami a vychýrenou gastronómiou si najviac cení práve domácich. Podľa Slováka si vážia, keď sa niekto správa slušne, a potom s ním ťahajú za jeden povraz. „Najväčším kapitálom sú vietnamskí ľudia,“ hovorí s plnou vážnosťou. Svojich zamestnancov si veľmi váži a vysvetľuje, že na Phu Quocu si každý s aspoň minimálnou znalosťou angličtiny ľahko nájde prácu v niektorom z rezortov. „Aby som si tých ľudí udržal, tak tu musia byť veľmi spokojní. Jednoducho musia byť šťastní v práci a ja sa snažím, aby boli.“

Ich mzdy sú pritom na naše pomery veľmi nízke, podobne ako štátna podpora. Také sú však aj dane - napriek tomu, že Vietnam je socialistickou krajinou, podnikaniu sa medze nekladú. Roman vysvetľuje, že založiť si firmu nie je žiaden problém, a to aj bez miestneho spoločníka. „Domáci Vietnamci ale majú jednu výhodu, že keď si otvoria živnosť, idú na daňový úrad, povedia, čo chcú a dozvedia sa, koľko budú celý život platiť. A povedal by som, že tie dane sú veľmi symbolické,“ hovorí.

Napriek zriadeniu sa teda Slovákovi vo Vietname podniká dobre a jediné, čo mu chýba, je rodina. „Tento rok sa mi odchádzalo najťažšie, lebo mám dvoch malých vnúčikov,“ povzdychne si. Našťastie za ním každý rok na pár týždňov prichádza manželka aj syn, ktorý sa dokonca oženil s Vietnamkou. „Zoznámili sa tu v bare, keď sme začínali. Môj spoločník Ken ju zavolal, nech nám príde pomôcť, a ja som zas zavolal syna,“ usmieva sa Roman.

Dnes má teda slovensko-vietnamský život po celý rok. Doma vďaka svojej neveste, v juhovýchodnej Ázii zas kvôli hosťom z našej krajiny, ktorí prichádzajú takmer denne. Phu Quoc je jediným miestom vo Vietname, kam nepotrebujete víza a navyše sa sem lieta z Bratislavy. Nenavštíviť potom počas dovolenky šikovného rodáka by bol priam hriech!

Autor: © Zoznam/ako