Éra gigantizmu skončila: Paríž stavia olympijskú dedinu na zanedbanom predmestí

2024-01-12 12:00:00 |   |    | 

Šesťdesiattriročná Houdia sa pozerala na Seinu zo svojho schátralého sociálneho bývania v Saint-Ouen severne od Paríža. Niekoľko stoviek metrov od jej rozpadajúceho sa paneláka sa za plotom týčili nablýskané nové budovy olympijskej dediny, ktorá bola dokončená minulý týždeň a teraz bude vybavená pre viac ako 14.000 športovcov na tohtoročných olympijských a paralympijských hrách v Paríži, napísal denník The Guardian.



 

"Je to výkladná skriňa nášho mesta, a to je dôležité," povedala Houdia, ktorá žila v tejto robotníckej štvrti celý život po tom, čo sa jej otec, zvárač, prisťahoval v 60. rokoch z Alžírska. Bývalá pracovníčka v školách pre deti so špeciálnymi potrebami sa zapíše do histórie, až sa stane jednou z prvých miestnych obyvateľov, ktorí sa rok po hrách nasťahujú do olympijskej dediny.

V dedine podľa Guardianu vzniknú domy pre približne 6000 ľudí, vrátane značného množstva sociálnych bytov, a taktiež kancelárie pre 6000 zamestnancov. Neďaleké rozpadajúce sa budovy, v ktorých Houdia žije už 50 rokov, budú zbúrané a postavené znova.

Po mesiacoch hádok kvôli vysokým cenám vstupeniek na tohtoročné letné olympijské hry sa teraz pozornosť presúva k sociálnemu odkazu hier a ich vplyvu na premenu nízkopríjmových komunít v Seine-Saint-Denis severne od Paríža.

Keď francúzske hlavné mesto po desaťročiach neúspešných kandidatúr získalo usporiadanie olympijských hier v roku 2024, bolo to postavené na dvoch sľuboch. Prvým z nich bola regenerácia oblasti, ktorá zostáva jednou z najchudobnejších vo Francúzsku, s mladým, mnohonárodnostným obyvateľstvom, ktoré trpí diskrimináciou a nadpriemernou nezamestnanosťou.

Po druhé, po desaťročiach nadmerných výdavkov a plytvania v iných olympijských hostiteľských mestách Paríž sľúbil, že sa uskromní: na rozdiel od Londýna pre hry v roku 2012 už mala 95 percent športových zariadení a nemusela od základu stavať hlavný štadión.

Rozpočet parížskych hier je na nedávne pomery pomerne skromný, približne sedem miliárd eur. Zásadné je, že 80 percent investícií do tejto akcie bolo sústredených do Seine-Saint-Denis a že tu boli postavené dva kľúčové stavebné projekty - olympijská dedina a centrum plaveckých športov.

Olympijská dedina, územie s rozlohou 52 hektárov na brehu rieky, ktoré predtým tvorili priemyselné budovy a sklady, sa nachádza na križovatke troch okrajových sídlisk: Saint-Ouen, Saint-Denis a L'Île-Saint-Denis. Jeho súčasťou budú nové a zrekonštruované školy, parky a už teraz využíva výhody rozšíreného dopravného systému takzvaného Veľkého Paríža. Namiesto toho, aby vznikla nová štvrť olympijskej dediny "z ničoho", bola táto oblasť vybraná preto, že už bola predmetom renovácií.

Socialistický starosta Karim Bouamrane ukazuje vo svojej kancelárii na radnici v Saint-Ouen na zarámovanú fotografiu, na ktorej sedí ako deväťročný pri schátranom bloku s vonkajšími záchodmi a bez kúpeľne, kde vyrastal so svojimi marockými rodičmi, staviteľom a ženou v domácnosti. Dom, ktorý bol už dávno zbúraný, sa nachádzal v areáli olympijskej dediny.

"Na tejto fotke sedím a čakám na strýka, ktorý mal auto, aby ma vyzdvihol a odviezol na futbal, a bol som otrávený, pretože neexistovala žiadna verejná doprava, vždy to bol boj a bál som sa, že prídem neskoro," povedal Bouamrane. "A hovoril som si, že je to škoda, že nie je autobus, ktorý by ma odviezol, že je škoda, že sme tu takí odrezaní. Keď budem starostom, tak to napravím," dodal.

Saint-Ouen, mesto s takmer 60.000 obyvateľmi, je husto obývaná, tradične robotnícka oblasť, ktorá prechádza významným rozvojom a priťahuje nové spoločnosti – vrátane francúzskeho sídla spoločnosti Tesla Elona Muska a budúceho ústredia francúzskej rozviedky DGSI. Bouamrane a ďalší ľavicoví miestni starostovia vidia v hrách urýchlenie existujúcich plánov na regeneráciu a zmenu imidžu parížskych predmestí.

Profesorka Isabelle Backoucheová, historička a riaditeľka výskumu na Vysokej škole sociálnych štúdií (EHESS), uviedla, že olympijské a paralympijské hry sú súčasťou snáh o preklenutie hlbokej priepasti medzi francúzskym hlavným mestom a jeho chudobnejšími susednými mestami. Možné dopady novej dopravy aj olympijských hier ale podľa nej bude možné vyhodnotiť až v nasledujúcich rokoch.

Marie Barsacqová z organizačného výboru parížskych hier sa však vyjadrila, že olympijské a paralympijské hry presunuli zameranie od stavebných projektov na vplyv na každodenný život. Pre komunity s nízkymi príjmami v Seine-Saint-Denis, kde viac ako polovica detí nastupujúcich na strednú školu nevie plávať, to znamenalo renováciu bazénov a poskytovanie kurzov plávania. "Je to prvýkrát, čo sa pre hry postavilo tak málo budov," povedal Barsacq. "Éra gigantizmu sa skončila."

 

Zdieľať článok na Facebooku

Zdroj: ČTK / The Guardian

Hodnotenie článku:
0.0/5 (0 hlasov)


Novinky.sk

Gurman.sk

Sobota, 27. apríl. 2024. Meniny má Jaroslav.
Stream naživo

TV program TV program Telkáč.sk
Nenechajte si ujsť svoje obľúbené filmy a seriály.

Foto dňa