Najslávnejšie mestá duchov: Vycestujte na miesta, kde je trochu mŕtvo

Nie sú to typické turistické ciele, ale napriek tomu lákajú stovky tisíc turistov. Veď len slávne mestečko zlatokopov Bodie v Kalifornii každý rok navštívi asi 200 tisíc turistov. A pozrieť sa na ostrov Hašima túžia ďalšie tisíce. Tí však majú smolu. Ostrov z betónu je totiž v úplne dezolátnom stave a mohlo by im tu ísť o život.

Kolmanskop – mesto duchov v púšti

Kto sa do púšte Namib zatúlal v dvadsiatych rokoch 20. storočia, musel mať určite pocit, že videl fatamorgánu. Uprostred nehostinnej púštnej krajiny totiž stálo výstavné mesto a všade okolo znela nemčina. Nešlo však o púštny prízrak – mestečko Kolmanskop naozaj v púšti stálo, v miestach, kde bolo obrovské nálezisko diamantov, a žilo práve z diamantového bohatstva.

V dobe absolútneho vrcholu tu žilo niekoľko tisíc ľudí, v meste bolo divadlo, nemocnice, stovky nádherných domov, bazén, do mesta premávala z neďalekého prístavného mesta električka… Potom však ubudlo diamantov, bohatstva, obyvateľov, v roku 1954 za sebou zavrel dvere posledný z nich a z Kolmanskopu je dnes prízrak, ktorý pokrýva piesok.

Hašima – ostrov duchov, kde 40 rokov nikto nežije

Leží pri brehoch Japonska vo Východočínskom mori a v roku 1959 získal status mesta s najväčšou hustotou zaľudnenia. Na ploche 6,3 hektáru tu žilo 5259 obyvateľov. Dnes je ostrov Hašima miestom ako z apokalyptického filmu, všade len betón, vytlčené okná a k najbližšej pevnine 15 kilometrov.

Prvý betónový ubytovací blok vznikol na Hašime v roku 1916 pre robotníkov, ktorí tu ťažili uhlie. Počas druhej svetovej vojny tu bolo väzenie pre zajatcov. Podmienky boli otrasné a zomrelo tu vraj asi 1300 ľudí. Po vojne prestíž miesta opäť vzrástla a ťažba pokračovala. Až do roku 1974, kedy firma Mitsubishi, ktorej ostrov patril, zavelila k ukončeniu ťažby. Všetci obyvatelia ostrov do troch mesiacov opustili. A ten teraz chátra… mimochodom, objavil sa i v bondovke Skyfall.

Bodie – mesto zlata, hriechu a krvi

Slávnejšie mestečko, ktoré vzniklo v období zlatej horúčky a dnes je opustené, asi v Kalifornii nenájdete. Bodie vzniklo už v 60. rokoch 19. storočia. Najväčší rozvoj však prišiel v roku 1876, kedy tu našli obrovské ložiská zlata. Počas troch rokov vtedy v pustej krajine vyrástlo 2000 domov, dva kostoly, desiatky barov a salónov a dokonca i štvrť červených lámp. Bitky, vraždy a nepríjemnosti tu boli na dennom poriadku.

V roku 1880 však začali odchádzať prví obyvatelia mestečka, v roku 1910 tu žilo len 700 obyvateľov, o sedem rokov neskôr do mesta prestali premávať vlaky, v roku 1943 malo mesto len troch obyvateľov a od 60. rokov 20. storočia je historickou pamiatkou. Ročne priláka asi 200 tisíc turistov.

Bokor – kasíno, ktorým sa preháňa len vietor

Za noc ste tu mohli prehrať, alebo získať celý majetok. Luxusný hotel a kasíno stáli na vrchole Bokor v Kambodži a poskytovali zázemie francúzskym úradníkom, ktorí sem utekali pred vysokými teplotami na pobreží. Luxusný hotel s kasínom tu vyrástol v roku 1921, chvíľu po ňom pribudli kostoly i obchody. Horská stanica Bokor teda bola luxusným zázemím uprostred kambodžskej divočiny.

Francúzi však Kambodžu v 70. rokoch opustili a komplex začal chátrať. Opár rokov neskôr z neho Červení Kméri urobili svoju väznicu. V oblasti niekoľko rokov prebiehali tvrdé boje medzi nimi a vietnamskou armádou. Zamínovaná oblasť bola „vyčistená“ až v 90. rokoch a hneď vzápätí sem začali prichádzať prví dobrodruhovia. Dnes je však i toto preč. Kruh sa uzatvára a na mieste bývalého hotela vzniká nové luxusné stredisko pre najbohatších.

Centralia – predobraz pre hororové Silent Hill

Mesto, pod ktorého povrchom už päťdesiat rokov horia šachty s uhlím. Centralia v americkej Pensylvánii rozhodne nie je miestom, kde by človek chcel žiť. A preto tu tiež takmer nikto nežije. Pritom všetko v roku 1962 začalo nevinne – miestni hasiči sa rozhodli vypáliť tunajšiu skládku. Oheň sa však dostal do štôlní, v ktorých sa pod mestom ťažilo uhlie. A uhasiť ho v desiatkach kilometrov chodieb sa nedalo…

Dvadsať rokov po požiari bola skaza dokonaná… zem začala pukať, prepadať sa, jej teplota rástla a život v Centralii sa premenil na boj o život. Vláda sa tak rozhodla všetkých obyvateľov v roku 1984 vysťahovať. Väčšinu domov zbúrali a v meste dnes žije len pár obyvateľov uprostred desivých kulís.

Balestrino – mestečko duchov v Taliansku

Za mestami duchov nemusíte vyrážať niekam ďaleko. Dve známe sú aj v Taliansku. Tým „populárnejším“, vďaka jeho fotogenickosti, je mestečko Balestrino, ktoré leží zhruba 30 kilometrov od talianskej Savony. Údajne vzniklo už v 11. storočí – bohužiaľ to bolo na skalnom výbežku, ktorý sa pri častých zemetraseniach ukázal ako značne nestabilný podklad.

Na konci 19. storočia po sérii niekoľkých zemetrasení  väčšina obyvateľov mesto opustila a zostávajúcich zhruba 500 ľudí sa presunulo do novej dediny v polovici 20. storočia, kedy vedci usúdili, že skalné podložie je extrémne nestabilné a odporučili okamžitý presun obyvateľov na bezpečnejšie miesto. Mestečko je od tej doby opustené, ale v posledných rokoch sa špekuluje o jeho obnove.