Sedem divov v Dolnej Krupej

Na sídlo s viac ako dvetisíc obyvateľmi je to úctyhodný počet, prevažná časť z nich sa viaže k dvom tradíciám obce - ružiarskej a beethovenovskej. Zo siedmych divov obce zostalo už len päť, zvyšné sa nenávratne stali súčasťou histórie.

Za prvý div považujú Dolnokrupania kaštieľ rodu Brunswikovcov, ktorý sa v regióne usídlil koncom 17. storočia. Kaštieľ prestavali z pôvodného sídla rodu a zásluhou rímskeho architekta Antona Pia Rigela sa stal jednou z najkrajších ukážok vidieckej klasicistickej architektúry na území Slovenska. V nezmenenej podobe slúži objekt doteraz, v súčasnosti ako súčasť  SNM Hudobného múzea

Takmer súbežne s kaštieľom vznikol aj druhý div - kaštieľsky park. Majitelia sa rozhodli upraviť okolie podľa najmodernejších trendov anglických parkov. Najintenzívnejšie práce prebiehali v rokoch 1813 - 1819, kedy v obci pôsobil belgický záhradný architekt Henrich Nebien. Kaštieľ postupne obklopila kópia ideálnej antickej krajiny. Vznikol tu prírodno-krajinársky celok s množstvom architektonických stavieb - vodopádom, kúpeľným domom, umelou jaskyňou, obeliskom, jazerami s ostrovom a sochami.

Tretí z divov je kaštieľske divadlo. Jeho architektonická hodnota predstihovala mnohé väčšie stavby, pretože podobné šľachtické divadlá boli na Slovensku postavené iba dve, ďalšie sa dodnes zachovalo v Hlohovci. Budovu divadielka si dal pri kaštieli postaviť gróf Jozef Brunswik okolo roku 1800, aby v ňom mohli organizovať divadelné predstavenia, koncerty a akadémie. Malo nezvyčajný tvar s pôdorysom pripomínajúcim korytnačku.

Na koncerty sa schádzala šľachta z celého okolia. Bolo zbúrané v roku 1937. Práve na jeho pódiu mohol počas svojich návštev koncertovať i Ludwig van Beethoven. Ten mal Dolnú Krupú navštevovať v rokoch 1800 až 1806 a počas pobytu skomponovať aj Sonátu mesačného svitu. Býval ubytovaný v domčeku vedľa kaštieľa, ktoré je teraz Beethovenovou muzeálnou expozíciou.

Štvrtým z pozoruhodných miest v Dolnej Krupej bola ružová záhrada - rozárium grófky Márie Henriety Chotekovej, ktorá patrila k uznávaným odborníčkam pestovania ruží v Európe. V roku 1926 v ňom rástlo 5 000 ruží a v roku 1929 až 6 000. Odborníci považovali dolnokrupskú ružovú záhradu v čase kvitnutia za jednu z najväčších krás v krajine. Rozárium v čase hospodárskej krízy upadalo a od polovice tridsiatych rokov minulého storočia postupne zaniklo. Na počesť zakladateľky rozária bol v roku 1996 pomenovaný Medzinárodný Rosaclub M. H. Chotekovej.

Prapradedovi ružovej grófky Jozefovi Brunswikovi vďačí Dolná Krupá za ďalší unikát - umelý kopec - v poradí piaty div obce. Navŕšili ho v rokoch 1813 až 1819, kedy sa s obrovskými nákladmi upravoval terén za kaštieľom. Na najvyššom mieste v strede budúceho vinohradu vyrástol umelý pahorok, ako jedna zo súčastí veľkolepého prírodno-krajinárskeho celku. Kopec vŕšili poddaní i furmani z okolia dlhé mesiace a ešte dnes je ich práca jasne viditeľná. Kóta Kopec sa v najvyššom bode nad okolitý terén dvíha do výšky približne 15 metrov.

Farský kostol sv. Andreja je šiestym divom a predstavuje významnú pamiatku slovenskej sakrálnej architektúry zo začiatku 19. storočia. Stavba v centre obce vyrástla v rokoch 1807 až 1811 na mieste staršieho gotického kostola. Pod oratóriom sa nachádza rodinná hrobka Brunswikovcov.

Za kostolom na prelome 19. a 20. storočia postavili klasicistické mauzóleum rodiny Chotekovcov. Posledný div Dolnej Krupej považujú za jeden z najkrajších príkladov neoslohovej architektúry na Slovensku. Je v ňom pochovaná aj ružová grófka.

Hudobné múzeum SNM
Hlavná 572/109
919 65 Dolná Krupá
Tel: +421 (0)33/557 72 71, +421 (0)905/285 103
Fax: +421 (0)33/557 72 71
Email:  kratka@snm.sk
web: Hudobné múzeum

Zdroj/autor: tasr, dolnakrupa, drom (pozri aj Galériu)