Gastronomická revolúcia: Rumfordská polievka sa stala všeliekom na hladomor a chudobu

Od mladosti sa zaujíma o fyziku, skúma hlavne teplo. V Amerike sa však Benjamin Thompson (1753-1814), rodák z Massachusetts, vedeckej práci venovať nemôže. Počas vojny za nezávislosť amerických kolónií (v rokoch 1775–1783) podporoval Angličanov a po vzniku USA radšej odchádza do Európy. Nejakú dobu žije v Anglicku. Ako člen Kráľovskej spoločnosti popularizuje vedu a techniku. Súčasne spolupracuje s britskou armádou, zaoberá sa výskumom rôznych druhov pušného prachu alebo tepelne izolačných vlastností tkanín, vhodných pre vojenské uniformy. Asi od roku 1785 sa Thompson zdržiava v Bavorsku. Ako minister vojny dostáva za úlohu zmodernizovať tunajšiu armádu a zvýšiť jej bojaschopnosť. Podarí sa mu to nielen s pomocou výkonnejších zbraní a praktickej výstroje, ale aj vďaka vhodnej strave.

Chvála veteránov

Thompson staví na horúcu polievku, ktorá vojaka zahreje, zasýti a dodá mu potrebnú energiu. Jej recept vychádza z kombinácie lacných, široko dostupných, ale pritom výživných surovín. Pripravuje sa zo zemiakov, krúp, hrachu, koreňovej zeleniny, cibule a cesnaku, soli, korenia či opečeného chleba. Činorodý vedec svoju novinku „testoval… v mníchovskom vojenskom chudobinci pre vyslúžilcov a tešil sa z toho, ako chovanci pekne prospievajú. Považovali nový chod za ´magickú manu´ a v kostole sa modlili za ´polievkového dobrodinca´,“ líči súčasná publicistka Lenka Bobíková. „Zázračná“ polievka sa ujme nielen v armáde. Keď začne Bavorsku kvôli neúrode hroziť hlad, vrchnosť ju necháva zadarmo variť pre tie najchudobnejšie vrstvy obyvateľstva… Bavorský vojvoda a falcký kurfirst Karel Teodor (1724–1799) je s Thompsonovými službami nesmierne spokojný. Za modernizáciu armády a úspešné zavedenie niekoľkých sociálnych reforiem ho v roku 1791 povýši do šľachtického stavu. Thompson sa stáva grófom z Rumfordu, pričom tento prídomok si vybral podľa anglickej dediny, kde predtým nejaký čas žil.

Veľké očakávania

Rumfordská polievka čoskoro prerastie hranice Bavorska. Začína sa pripravovať v ďalších európskych krajinách, zaujíma sa o ňu aj Napoleon Bonaparte (1769–1821), ktorý musí živiť početnú armádu. Thompsonov pokrm sa stáva sociálnym fenoménom a pre mnohých aj dlho očakávaným všeliekom na hladomor a chudobu ako takú. Tí najväčší optimisti ho dokonca neváhajú porovnávať s objavom očkovania! Hoci ide o prehnané nádeje, ako sa čoskoro ukáže, hustá polievka dá vzniknúť ešte jednému fenoménu, ktorý prežije do súčasnosti. Ide o vývarovne pre chudobných, obvykle prevádzkované dobročinnými spolkami. A ako dodáva súčasný publicista Tomáš Uhnák, „rumfordská polievka spôsobila gastronomickú revolúciu – práve od nej sa okrem iného odvíja dôležitosť polievky, ako ju poznáme dnes“.

Tento a ďalšie zaujímavé články nájdete v časopise  HISTORY Revue.

Autor: © HISTORY revue / Milan Uram