Najväčšia freska na svete: Jej autor nezabudol ani na seba

Už niekoľko minút si knieža-biskup Karl Philipp von Greiffenclau (1690–1754) prezerá rozmernú prípravnú maľbu a podchvíľou obracia oči na strop nad úchvatným hlavným schodiskom. Prázdny priestor vo Würzburskej rezidencii by rád zaplnil gigantickou freskou. Od benátskeho maliara Giovanniho Battistu Tiepola (1696–1770), ktorý predtým vyhotovil nástenné maľby v tunajšej Cisárskej sále, si preto nechal urobiť návrh, a je ním nadšený. „Pusťte sa do toho,“ schvaľuje roku 1752 vznik diela nazvaného Alegória planét a kontinentov. Oproti návrhu ale urobí Tiepolo vo výsledku množstvo zmien. Bude knieža-biskup spokojný?

Úchvatné rozmery

Na freske rýchlo pribúdajú postavy. Maliar sa na nej rozhodne zachytiť boha Apolóna, ako sa vydáva na svoju každodennú púť. Božstvá okolo neho symbolizujú planéty a figúry na okrajoch kontinenty. Tie sú však len štyri - Európa, Ázia, Afrika a Amerika. Aj tak má ale Tiepolo práce viac ako dosť. Freska totiž meria 19 x 33 metrov a zaberá neskutočných 627 metrov štvorcových. „Je to najväčšia plocha, pokrytá nástennou maľbou,“ upozorňuje britská kunsthistorička Vanessa Hall-Smithová. Tiepolo na nej nepracuje sám. Využíva rad pomocníkov vrátane synov, ktorí tvoria nebo a pozadie. Aj tak ale práce postupujú až diabolskou rýchlosťou…

Závratná rýchlosť

Z hlavného schodiska Würzburskej rezidencie mizne vysoké lešenie. Nestálo tu dlho. Tiepolo stihne Alegóriu planét a kontinentov namaľovať iba za rok. Greiffenclau je aj napriek istým úpravám diela oproti návrhu nadšený. Maliar do neho umne zakomponuje aj biskupov portrét, ktorý je možné nájsť v nebi nad Európou. Tiepolo do diela „vpašuje“ tiež svoju podobizeň a svojho syna Domenica (1727–1804). Neumiestni ich na žiadne exponované miesto medzi bohmi, ale len do spodného rohu.

Tento a ďalšie zaujímavé články nájdete v časopise  HISTORY Revue.

Autor: © HISTORY revue