Svetoznáma pamiatka v problémoch: Protestujúci týždeň blokovali vstup do Machu Picchu

"Máme dobrú správu pre celú našu krajinu, štrajk končí. Musíme obnoviť cestovný ruch, aby sa turisti mohli vrátiť obdivovať tento zázrak, na ktorý sme my Peruánci a Peruánky pyšní," povedala novinárom ministerka kultúry Leslie Urteagaová. Dodala, že vláda sa s úradmi departementu Cuzco dohodla na pláne riešenia situácie.

Súčasťou dohody je predčasné ukončenie zmluvy so súkromnou firmou na on-line predaj vstupeniek. Nový systém predaja, ktorý začal fungovať minulý mesiac, vláda zdôvodnila tým, že má zamedziť čiernemu predaju vstupeniek, a tým veľkému počtu návštevníkov. Ten škodí tejto pamiatke, od roku 1983 zapísanej na zozname UNESCO. Vlani navštívilo komplex terás a chrámov na 4500 ľudí denne, v niektorých dňoch to bolo až 5600, uviedol server BBC Mundo.

Ešte v pondelok ministerka kultúry protestujúcim pohrozila, že vláda môže použiť dekrét, podľa ktorého hrozí až 15 rokov väzenia tým, ktorí blokujú cesty, prístavnú infraštruktúru či prístup ku kultúrnym pamiatkam.

Protestujúci okrem iného od minulého týždňa blokovali železničnú trať, ktorá je hlavnou prístupovou cestou do Machu Picchu. Cez víkend musela polícia organizovať z miesta evakuáciu viac ako 1200 miestnych i zahraničných turistov, ktorí tam kvôli protestom zostali uväznení.

Machu Picchu leží asi 100 kilometrov od niekdajšieho hlavného mesta Inckej ríše Cuzka v nadmorskej výške asi 2400 metrov nad kaňonom rieky Urubamba. Mesto, vystavané z presne opracovaných kvádrov bez spojiva, hľadiace z horského sedla na zelené vrcholky peruánskych Ánd, nechal postaviť v polovici 15. storočia panovník Pachacútec Yupanqui. Španieli Inkskú ríšu dobyli v prvej polovici 16. storočia, ale Machu Picchu neobjavili. Našiel ho až v roku 1911 Američan Hiram Bingham.

Experti sa dodnes nezhodujú v tom, kedy a prečo toto mesto jeho obyvatelia opustili. Podľa niektorých teórií nešlo ani o klasické mesto, ale o akúsi poľnohospodársku testovaciu stanicu Inkskej ríše. Množstvo plodín, ktoré sa tam dalo pestovať, by totiž toto vtedy asi tisícové mesto neuživilo. Terasovité políčka ale poskytovali odlišné mikroklímy pre rôzne plodiny.