NA CESTÁCH Najkrajší pohľad na Rio je zo slumu

Na neďalekej streche zúrivo šteká vychudnutý pes. Toto by sa mohlo stať obľúbeným miestom pre turistov, hovorí s vážnou tvárou Rolf. „Viete si predstaviť tú krásu – sedieť tu na terase s pohárom vína v ruke?“, usmieva sa a ukazuje na azúrovú hladinu Atlantického oceánu, trblietajúceho sa v lúčoch horúceho letného slnka. „Odtiaľto vám nič neujde“

Veľa Brazílčanov si podľa Rolfa myslí, že spravili chybu, keď sa rozhodli premeniť jeden zo stoviek riodejaneirských slumov – ktorých názov je synonymom násilia, obchodu s drogami a chudoby – na módnu turistickú destináciu. Ľudia často považujú obyvateľov slumu, z ktorých mnohí čistia ulice a upratujú domy boháčov, za kriminálnikov už len preto, že žijú vo favelas, ovládaných po zuby ozbrojenými drogovými gangami.

Ale plavovlasý, modrooký Rolf je jedným z mála neohrozených cudzincov prenikajúcich tam, kam sa väčšina obyvateľov Ria neodváži. Poskytuje služby turistom, ktorí si želajú vidieť „skutočné“ Rio, a nielen špinavé okolie pláže Copacabana a sochu Krista Spasiteľa.

Päťdesiatdvaročný podnikateľ zarobil peniaze obchodovaním s valutami a má v pláne postaviť na vrchole Vidigalu desať perfektne vybavených víl,  kde si budú turisti môcť vychutnať  luxusný a drsný život slumov zároveň.

A potom je tu ten úžasný výhľad, Vidigal, súčasť mesta povestného krásnymi plážami a zalesnenými horskými svahmi. Hniezdi vysoko nad koncom pásu luxusných pláží a má svoj panoramatický výhľad. Filmy zachytávajúce každodenné krviprelievanie ako Mesto bohov alebo Elite Troop sa stali medzinárodnými hitmi a z okružných jázd po favelách sa v Riu stáva kontroverzne  prosperujúce turistické odvetvie.

Na druhej strane , niektorí cudzinci sa zamieravajú na štvrte menej poznamenané násilím a biedou ako je napríklad rozľahlý slum Rocinha neďaleko Vidigalu. 

Bob Nadkarni z Anglicka tu postavil The Maze, rozľahlý hotel a bar na kopci nad slumom Taveras Bastos. Ten láka filmárov a návštevníkov z celého sveta na džezové noci, konajúce sa každý mesiac. Jeho slum má ale z hľadiska bezpečnosti veľkú výhodu – prítomnosť elitnej policajnej stanice, od ktorej sa drogové gangy radšej vyhýbajú.

„Verím, že sprístupnenie favelas prinesie ich obyvateľom príležitosti, ktoré im boli doteraz odoprené.“ hovorí Nadkarni. V Taveres Bastos teraz žijú ľudia, ktorí posielajú deti do súkromných škôl. Čiastočne sa o to pričinilo aj niekoľkonásobné zvýšenie cien tunajších nemovitostí, ktorých hodnota stúpla potom, čo slum pred deviatimi rokmi opustil narkogang. „Pokiaľ Rolf so svojím nápadom uspeje, vytvorí alternatívnu možnosť a to je presne to, čo ľudia vo favelách potrebujú,“ myslí si Nadkarni.

Podľa Rolfa je, jeho vízia práve tak sociálnym projektom ako podnikaním. Chystá sa ponúknuť financovanie rodinám ochotným premeniť  miestnosti v tých najúbožejších chatrčiach na ubytovanie s raňajkami pre turistov a zahraničných turistov prichádzajúcich na výmenný pobyt.

Myslí si, že nebudú nutné žiadne bezpečnostné opatrenia.  „Tu vládnu zákony favely, nekradne sa tu.“, dodáva Rolf ako narážku na tunajšie pravidlo, ktoré si vynucujú – občas brutálne – tunajšie gangy.

Zdroj/autor: riodejaneiro travel,reuters,čtk,drom

VIDEO Rio de Janeiro a favelas