Viedeň je pre Slovákov obzvlášť srdcovou záležitosťou: Spoznajte jej fascinujúcu minulosť

Viedeň je pre nás Slovákov obzvlášť srdcovou záležitosťou, a to z viacerých dôvodov. V rôznych etapách novovekých dejín, naposledy počas socializmu, bola prvým cieľom mnohých československých exulantov, potom po nežnej revolúcii sa stala prvým cieľom turistických výletov na Západ. Kto by nepoznal jej skvosty ako Hofburg, Schönbrunn či Prater a kto by sa nechcel previesť jej centrom na historickom koči?

História Viedne je však oveľa bohatšia. Pôvodne rímske mesto ťaží zo svojej strategickej polohy, ktorá pre ňu v minulosti bola nie len výhodou, ale aj prekliatím. Aj Turci, respektíve Osmanská ríša, skončila tesne pred Viedňou dvakrát, a to v roku 1529 a 1683. Druhý raz obliehanému mestu výrazne pomohol poľský kráľ Ján III. Sobieski.

Keby bola bývala Viedeň vtedy dobytá, ktovie kam by sa uberali dejiny celej Európy. Ibaže v časoch, keď pred bránami mesta stála turecká armáda, nemala ani metropola na ružiach ustlané. Bola totiž centrom intríg, podvodov a nekonečného boja o moc. A vlastne kde inde by malo k intrigám dochádzať, ak nie v jednom z dlhodobo najviac prosperujúcich miest Európy, v ktorom sa koncentrovala moc ovplyvňujúca celý svet?

Ešte pred vpádmi Osmanskej ríše sa v tejto oblasti presadil rod Habsburgovcov, ktorý postupne ovládol väčšiu časť vtedajšieho známeho sveta a za svoje sídlo si zvolili práve Viedeň. Cisár Maximilián I. sa na začiatku 16. storočia rozhodol, že namiesto hrubej sily použije diplomatickú expanziu a týmto spôsobom vytvoril impérium, ktoré zahŕňalo časť Latinskej Ameriky, Španielska, Talianska a väčšinu strednej Európy.

Prvá polovica 19. storočia patrila kniežaťu Metternichovi, ktorého podľa mena ako-tak poznáme, ale tam asi všeobecné povedomie o ňom končí. Metternich bol vtedajší najmocnejší muž Viedne. V roku 1848 však bol vyhnaný z Viedne a na jeho miesto najmocnejšieho muža nastúpil vtedajší cisár František Jozef I., ktorý celému Rakúsko-Uhorsku vládol až do vojnového roku 1916.

Dnes vo Viedni nájdeme nespočetné množstvo pamiatok, ktoré odkazujú na konkrétne historické udalosti. Od archeologických vykopávok z rímskej doby cez gotické a barokové stavby až po Hundertwasserov dom či slávnu spaľovňu Spittelau majú tieto miesta svoju neodmysliteľnú minulosť. A na tú sú Rakúšania právom hrdí.

História Viedne však siaha ešte pred Rimanov. Prvé dochované známky osídlenia pochádzajú síce práve z obdobia Rímskej ríše, avšak pôvodný názov mesta Vindobona má keltský pôvod. Po histórii Viedne od jej počiatku po 21. storočie nemusíme pátrať priamo v samotnom meste, čo je aj v súčasnej dobe, v novembri 2020, len veľmi málo možné.

Dobrým sprievodcom po dejinách rakúskej metropoly nám však môže byť napríklad Simon Sebag Montefiore v trojdielnom dokumentárnom seriáli Viedeň: Ríša, dynastia a sen, ktorý odvysiela televízna stanica Viasat History v premiére v nedeľu 15. novembra o 21:00. Montefiore sa v tomto dokumente vydá po stopách Napoleona, Hitlera, Beethovena či Mozarta – tí všetci sa v minulosti prechádzali ulicami Viedne a priamo či nepriamo spoluvytvárali jej súčasnú podobu.