Poklad zo stredoveku v ukrajinskej provincii - Kamenec Podolský

Kamenec Podolský je skutočnou perlou Ukrajiny, spoľahlivo schovanou v hlbokej provincii Chmeľnického regiónu pri hranici s Moldavskom a Rumunskom. Dá sa tam ísť autom cez Poľsko a Ľvov po striedavo viac či menej trasľavých cestách. Iná možnosť, veľmi pohodlná, je doletieť do Kyjeva a odtiaľ sadnúť na trošku ošumelý, ale čistý vlak Intercity za cenu asi 4 eur. O 8 hodín neskôr, po niekoľkých ruských čajíkoch podávaných v štýlových sovietskych šálkach vystúpite v tomto magickom meste.

V Kamenci na vás história dýcha na každom rohu. Široké ulice, starodávne meštiacke domy, množstvo katolíckych kostolov a pravoslávnych cirkví, univerzita, park s čiernymi a bielymi labuťami, fontánami a úžasnou záhradnou architektúrou, to všetko robí dojem, že ste skôr v strednej než vo východnej Európe.

Až sa zrazu pred vami rozprestrie obrovský stredoveký most z 15. storočia, z ktorého sa pozriete do hĺbky takmer 30 m. Za mostom sa týči rozľahlá stredoveká pevnosť, cieľ všetkých turistov. Ak ale čakáte zrúcaniny, budete sklamaní. Hrad aj jeho jednotlivé časti sú opravené a pekne udržiavané, a to aj bez eurofondov. Prehliadka sa dá absolvovať so sprievodcom, ale môžete si aj poskákať po múroch a pobehať po hladomorniach voľne a samostatne. V hrnčiarskej dielni v jednej z bášt vám mladí hrnčiari vytočia folklórny džbánik. Pivo a klobása v drevenom bufete sú tiež príjemnou súčasťou kultúrneho zážitku.

No ale späť k histórii. Kamenec Podolský je provinčné mesto v pravom zmysle slova, nie v tom hanlivom. Väčšinu svojej histórie bol totiž na okraji niektorého z kráľovstiev či ríší, dokonca ho dlho nazývali bránou kresťanstva. Založili ho Litovci a potom mu striedavo vládli Poliaci, Maďari, ukrajinskí Kozáci, dobývali ho Turci i vzbúrení poľskí šľachtici, brúsili si naň zuby Rusi. Neskôr ho získali sovietski boľševici, potom Hitlerove vojská, až sa stal súčasťou sovietskej a dnes samostatnej Ukrajiny. Všetci zanechali po sebe stopy, ale nie vždy len zničujúce. Architekti rôznych národností a náboženstiev budovali toto  krásne mesto. Ale aby sme boli úprimní, provinčnosť tu cítiť aj inde. V taxíku, ktorého vodič vám najprv vynadá, ak si dovolíte spýtať sa na cenu vopred a potom vám zadarmo ukáže pamätihodnosti mesta, v reštaurácii, kde nevedia, čo je vínny strik a podajú vám nedosolené, hoci inak dobré peľmeni, či v krásnom hoteli na brehu Dnestra, kde za plotom trčia zo zeme odpadky zanechané tu davmi vášnivých rybárov. Ak dokážete nad touto provinčnosťou privrieť oči, či si ju dokonca vychutnať ako miestnu raritu, potom výlet do Kamenca vrelo odporúčam.

P.S. A pán Wolodyjowski tu skutočne zomrel pri hrdinskej obrane (vtedy) poľskej pevnosti pred Turkami v r. 1672. Sienkiewiczov román odporúčam vziať si na breh Dnestra a s nahodenou udicou a pohárom vína sa ponoriť do rozprávky.

Autor: Zuzana Fialová