Nepoznaný div sveta: Kamenný les v Číne ukrýva skamenené dievča i milencov túžiacich po súkromí

Európania mieria za krásami Juhočínskeho krasu najčastejšie do mesta Guilin a jeho krásy spoznávajú z hladiny rieky Li, zatiaľ čo národný park Š´lin a jeho časť zvaná Kamenný les stoja tak trochu mimo hlavného záujmu. A pritom je to škoda. Tisíce kamenných špičiek tu trčia k nebu a vyzerajú ako skamenené stromy, tisíce príbehov ukrývajú tunajšie spletité kamenné labyrinty, ktoré sú pôsobivé z vyhliadok, ale ešte viac v okamihu, keď sa nimi snažíte vymotať von, ale znovu a znovu sa strácate…

Skamenela z nešťastnej lásky

Legiend, ktoré sa viažu k vzniku tohto miesta, je hneď niekoľko. Tá najznámejšia hovorí o dievčati s menom Ashima, ktorá sa radšej premenila na kameň, než by sa vydala za bohatého, ale zlého muža. Dnes ju môžete nájsť v takzvanom „malom“ Kamennom lese a miestni obyvatelia si ju pripomínajú každý rok v 24. deň šiesteho lunárneho mesiaca. Vtedy sa tu tancuje, spieva a hrá v rámci Torch Festivalu.

Iná legenda zas hovorí o tom, že kamenný les vznikol ako útočisko pre zamilované dvojice, ktorým okolnosti nepriali. Zložité kamenné labyrinty snáď kedysi skutočne mohli slúžiť ako miesto pre milostné stretnutia, ale dnes sa nimi prepletá toľko turistov, že hovoriť o súkromí sa tu nedá ani náhodou.

A ako to bolo naozaj so vznikom Kamenného lesa, ktorý sa dnes rozkladá na ploche zhruba 80 hektárov a je súčasťou národného parku? Realita rozhodne nebola taká romantická ako staré čínske legendy. Podľa odborníkov bolo na mieste, kde dnes rozľahlý skalný labyrint leží, morské dno. Potom však morská voda začala ustupovať a k slovu sa dostali voda a vietor a … čas. Celé to totiž trvalo 270 miliónov rokov.

Borovice, ktoré podopierajú oblohu

Výsledok však stojí za návštevu. Veď niektoré tvary snáď i popierajú gravitačné zákony. A tie názvy! Fénix, ktorý si češe krídla. Lotosový kvet. Hroch, ktorý obdivuje mesiac. Borovica, ktorá podopiera oblohu… miestni obyvatelia pri ich pomenovávaní popustili uzdu fantázii. Turistom to však rozhodne nebráni hľadať v už odhalených tvaroch tvary nové, neobjavené.

Toto skalné mesto - vedľa ktorého sú české Prachovské skaly ako pražské mrakodrapy vedľa tých newyorských - leží asi 110 kilometrov juhovýchodne od Kunmingu a každý turista sa sem pomerne ľahko dostane trebárs z Východnej autobusovej stanice – pokiaľ teda nevyužije služby špecializovaných agentúr alebo cestovnej kancelárie. Cesta trvá asi hodinu a pol.

A výlet sem sa rozhodne vyplatí. Len je dôležité obrniť sa na úvod trpezlivosťou a počítať so stovkami a stovkami čínskych turistov, ktorí sa prekrikujú, ale našťastie sa v mikrobusoch pohybujú len po hlavných vyhliadkových cestách. Úzke uličky kúsok ďalej od hlavných ciest preto môžu pri troške šťastia patriť len vám. Stačí do nich odbočiť.

Potulujte sa po nich, vystúpte po kamenných schodoch na niektorú z vyhliadok, usaďte sa v niektorom z typických čínskych altánkov a porovnajte, ako celý skalný labyrint vyzerá z výšky a aký je, keď ním prechádzate. A poseďte pár minút – veď čo je to v porovnaní s 270 miliónmi rokov, počas ktorých táto krása vznikala…

Autor: Lucie Štěrbová& Tomáš Cikán