Kaplnkový most je európskym unikátom, aj tak mu však hrozilo zbúranie

Švajčiarsky Luzern sa v stredoveku rýchlo rozrastá. Mešťania stavajú nové domy na brehu Luzernského jazera aj pozdĺž rieky Reuss. Jej brehy v roku 1333 prepoja dreveným krytým mostom, dlhým zhruba 200 metrov. Ujme sa pre neho názov Kaplnkový, a to údajne podľa vodárenskej veže na jeho južnom konci, ktorá pripomína kaplnku a v rieke Reuss vyrástla už o pár dekád skôr. Obe stavby sú neoddeliteľnou súčasťou mestského opevnenia, neskôr však nájdu aj iné uplatnenie. Veža bude slúžiť napríklad ako maják, väzenie alebo pokladnica. Od 15. storočia Luzernčania využívajú most pre hostiny a slávnosti.

Mravčia práca

V priebehu 17. storočia získava Kaplnkový most novú výzdobu. Ide o viac ako 150 obojstranne pomaľovaných dosiek trojuholníkového tvaru, usadených v strešnej konštrukcii. Na paneloch zo smrekového, lipového a javorového dreva sú zachytené výjavy z histórie mesta i celého regiónu a životy patrónov Luzernu. Obrazy vznikajú z iniciatívy miestnych mešťanov, ktorí chcú podporiť katolícku cirkev v boji s protestantmi.

Nehľadiac na túto ojedinelú výmaľbu má ale lávka koncom 19. storočia „na kahánku“. Zbúraná nakoniec našťastie nebude a zhruba o 60 rokov neskôr prejde nákladnou rekonštrukciou. V noci zo 17. na 18. augusta 1993 zachváti najstarší zastrešený drevený most v Európe požiar – pravdepodobne od zle uhasenej cigarety – a takmer celý ho zničí vrátane väčšiny trojuholníkových obrazov.

V Luzerne zavládne smútok, ktorý ale rýchlo vystrieda odhodlanie vzácnu pamiatku obnoviť. Bude to mravčia práca, odborníci musia podľa zachovaného torza zostaviť dielik po dieliku presný plán mosta. Zaberie im to dva mesiace. Ďalšieho pol roka sa bude most stavať a 14. apríla 1994 je slávnostne znovuotvorený. Časom sa na svoje miesta vráti aj časť unikátnych obrazov, ktoré mesto nechalo pár rokov pred požiarom profesionálne vyfotografovať.

Tento a ďalšie zaujímavé články nájdete v časopise  HISTORY Revue.

Autor: © HISTORY revue / Milan Uram