Slávny chirurg John Hunter bol poriadnym čudákom: Ochutnal múmiu a pitval obra?

 

Do honosného domu na Leicester Square v západnom Londýne vstupuje ďalšia významná osobnosť. Je ňou filozof David Hume (1711–1776). Nejde o prvého a zďaleka ani posledného muža, ktorý v tunajšej rezidencii hľadá pomoc. Sídlo patrí Johnovi Hunterovi (1728–1793), známemu doktorovi, ktorý v ňom prijíma prominentných pacientov. Okrem Huma medzi nich patrí ekonóm Adam Smith (1723–1790), premiér William Pitt mladší (1759–1806) alebo hudobný skladateľ Joseph Haydn (1732–1809). „Hunter bol niečo ako William Dampier anatómie, uznávaný pre svoje objavy a zatracovaný pre svoje metódy,“ uvádza súčasný americký publicista Sam Kean s odkazom na slávneho moreplavca a piráta v jednej osobe. Spisovateľovi Robertovi L. Stevensonovi (1850–1894) neskôr Hunter poslúži ako predloha na napísanie Podivného prípadu Dr. Jekylla a pána Hyda…

 

Za vzor má brata

Skormútený Hunter ťažko premáha slzy. Na svet prišiel roku 1728 neďaleko škótskeho Glasgow. Hoci je desiatym dieťaťom v rodine, všetkých súrodencov poznať nemôže. Traja totiž zomreli už pred jeho narodením. Ďalší traja navyše podľahnú chorobám, keď je ešte dieťaťom. Zrejme aj preto sa John rozhodne byť lekárom. „Tým sa ale stal najmä vďaka staršiemu bratovi,“ upozorňuje súčasná anglická historička Wendy Moorová. O desať rokov starší William (1718-1783) vyštuduje medicínu a roku 1741 odíde do Londýna, kde pôsobí ako pôrodník. John sa do metropoly na Temži odsťahuje roku 1748 a stane sa jeho asistentom.

 

Desiatky objavov

Na Londýn sa znáša drobné mrholenie. Hunter zo seba oklepe kvapky a potom vstúpi do nemocnice sv. Bartolomeja. U brata sa osvedčil, a preto začína študovať v špitále, kde sa z neho stane asistent a následne chirurg. Jeho hviezda stúpa strmo nahor. Hunter chce medicínu posúvať míľovými krokmi vpred, čo sa mu darí. Počas rokov urobí desiatky objavov z oblasti anatómie, napríklad odhalí fungovanie slzných kanálikov a čuchového nervu. Navyše sa podieľa na prvej umelej inseminácii človeka a je priekopníkom v používaní elektriny na obnovenie srdcovej činnosti. Neskôr vytvorí aj modernú klasifikáciu chrupu.

 

Nepozná medze

„Ak podržíte po určitú dobu v ústach mužské semeno…, pocítite podobnú horkosť ako po niektorom korení,“ vyhlasuje Hunter. Ten pri experimentoch zachádza ďalej a ďalej. Aby lepšie pochopil, ako vyzerá vnútorné ústrojenstvo živých bytostí, rozreže tisíce zvierat. Dá sa pritom aj do preparovania vrabčích semenníkov, vaječníkov včely alebo opičej placenty. Má však aj ďalšie nevšedné metódy, napríklad čo sa dá, to ochutnáva. Do úst sa mu tak dostanú ľudské žalúdočné šťavy aj mužské semeno. Aby toho nebolo málo, dokonca rozreže a zje kus egyptskej múmie.

 

Stáva sa posadnutým

K zadnému vchodu Hunterovho sídla sa blíži podozrivo vyzerajúca dvojica. Chirurg „s tak červenými vlasmi, že by sa o ne dalo zapáliť cigaru“, ako býva popisovaný, ju napriek tomu nechá vstúpiť do domu. Hunter je anatómiou doslova posadnutý. Pitvať zvieratá mu tak nestačí. Zadný vchod jeho rezidencie preto začne slúžiť vykrádačom hrobov, ktorí sem prinášajú ostatky nebožtíkov. Množstvo tiel, ktoré sem prúdia, raketovo rastie. Chirurg ich dopytuje také kvantum, že premení situáciu na „trhu“. Cena za ostatky hlavne vďaka nemu vyletí z 2 libier na 16.

 

Kúpi telo

Pred Hunterom sedí írsky obor Charles Byrne (1761–1783). „Mal by som pre vás ponuku,“ hovorí chirurg. „Rád by som odkúpil vaše telo,“ šokuje hromotĺka. Postupom rokov lekár úplne morálne otupí. Keď raz počas audiencie u kráľa uvidí predstavenie 231 centimetrov vysokého Byrna, rozhodne sa, že stoj čo stoj získa jeho mŕtvolu. Obra osobne navštívi a ponúkne mu za jeho telo balík peňazí. Ten ale lekára vyhodí. Následne zvolá priateľov a prinúti ich, aby mu odprisahali, že až zomrie, zhodia jeho ostatky do mora...

 

V múzeu kuriozít

Írsky gigant zomrel veľmi skoro. Na onen svet sa odobral v júni 1783. Jeho priatelia svoje slovo splnili, respektíve si to mysleli. Kúpili obrovskú rakvu, do ktorej telo uložili, a vydali sa s ňou na 120 kilometrov dlhú cestu k moru. Hunter si však najal ľudí, aby cenné ostatky získal. Keď Byrnovi známi prespávajú v hostinci, lekárovi kumpáni rakvu otvoria, vyberú z nej telo a naplnia ju starostlivo odváženým množstvom dlažobných kociek. Pozostalí si tak nič nevšimnú a o deň neskôr zvrhnú náklad do mora. To však už má Hunter Byrnovo telo pri sebe na stole. Namiesto pitvy nakoniec obrovskú kostru vypreparuje. „Musel dať telo variť do obrovského medeného kotla, zbierať tuk ako z polievky a pozbierať všetky kosti,“ približuje Kean desivú procedúru. Kostra sa následne stane hlavnou atrakciou Hunterovho múzea kuriozít, ktoré môžete stále navštíviť v Londýne.

 

Tento a ďalšie zaujímavé články nájdete v časopise  HISTORY Revue.

 

 

 

Autor: © HISTORY revue / Pavel Besta

Zdieľať článok na Facebooku