Masajovia patria k najznámejším kmeňom sveta: O svoje tradície musia tvrdo bojovať

 

Masajovia sú seminomádsky národ, ktorý tradične obýva Keňu, Tanzániu a susedné oblasti východnej Afriky. Ich meno by sa dalo preložiť ako „ľudia, ,ktoré hovoria jazykom Maa“.

Masajovia uctievajú prírodu a považujú ju za nedeliteľnú súčasť svojho života. Veria v boha Engaia, ktorý je stvoriteľom sveta a všetkého, čo je v ňom. Ten ovplyvňuje jednotlivé osudy i počasie, preto sa naňho Masajovia obracajú s modlitbami o dážď a dobrú úrodu. Veria tiež, že po smrti ich duše putujú do sveta Engai a potom sa môžu znova narodiť.

Podľa Masajov im práve Engai z neba na Zem zaslal prostredníctvom obrovského stromu alebo vodopádu aj všetok hovädzí dobytok. Tury majú pre kmeň obrovský význam – poskytujú ľuďom mäso, mlieko i kožu na odevy.

Rožný statok je vnímaný aj ako forma bohatstva a odkazuje na postavenie ich majiteľa v spoločnosti. Stáda sú obrovské - priemerne má jeden Masaj okolo 500 kusov, ale tí bohatší vlastnia aj trojnásobok.

Masajovia sú tradične patriarchálnou spoločnosťou. Chlapci nechodia do školy, no už v ranom veku pomáhajú otcom s dobytkom. Starajú sa o teľatá a jahňatá a so stádami denne kráčajú dlhé vzdialenosti, aby sa naučili vytrvalosti. Keď majú 6 či 7 rokov, začínajú nosiť drevené palice (fimbos), s ktorými sa tiež učia bojovať.

Keď majú chlapci 12 až 15 rokov, sú obrezaní a stávajú sa z nich bojovníci (Morani), ktorých úlohou je chrániť stádo a celú komunitu. Ženia sa po osemnástke, podmienkou na sobáš je však dostatok zvierat, aby dokázali svoju rodinu zabezpečiť.

Kým muži sú na paši, ženy majú na starosti domácnosť. Varia, zbierajú drevo, chodia po vodu aj k niekoľko kilometrov vzdialeným jazerám a venujú sa deťom, ktoré obvykle vôbec nechodia do školy. Ženy tiež stavajú domy - jednoduché malé okrúhle budovy bez okien s ohniskom uprostred.

Aj dievčatá musia vo veku 8 - 10 rokov absolvovať bolestivú obriezku. Masajovia veria, že bez toho žena nemôže porodiť, a ak aj otehotnie, dieťa určite zomrie. Podobne ako u chlapcov, obriezku považujú za vstup do dospelosti a známku odvahy a odmietajú s touto praktikou skončiť, hoci ju tanzánska vláda vyhlásila za nelegálnu.

Po obriezke, obvykle okolo veku 12 rokov, sa dievčina môže vydávať. Muža jej vyberá otec a rodina za ňu od neho dostane 7 až 15 kráv. Masajské svadby môžu trvať niekoľko dní a zahŕňajú rôzne obrady. Jedným z najznámejších prejavov tradícií sú skoky, ktoré symbolizujú odvahu a silu.

Okrem nich si svet Masajov spája aj s typickým pestrým oblečením. Morani alebo bojovníci nosia dva kusy látky, predovšetkým červenej farby, a na ochranu pred chladom používajú aj shuku, plátno so šachovnicovým vzorom. Na nohách nosia sandále z pneumatík.

Ženy sa zdobia farebnými šatkami, krásnymi náhrdelníkmi a náramkami, ktoré odkazujú na ich komunitu, rodinný stav, spôsob života a sociálne postavenie. Umenie výroby korálkových šperkov sa prenáša z matiek na dcéry.

Napriek snahe o zachovanie svojej unikátnej kultúry však stoja Masajovia pred veľkými výzvami. Zmeny v životnom prostredí, straty pastvín a nátlak na ich tradičný spôsob života, to všetko komunite spôsobuje ťažkosti.

Kmene prichádzajú do konfliktov s farmármi a napríklad v chránenej oblasti Ngorongoro im minulý rok tanzánijská vláda zabavovala dobytok v snahe uvoľniť cestu pre cestovný ruch. Masajovia tak musia hľadať aj iné spôsoby prežitia a dnes ich môžete pokojne stretnúť napríklad medzi pouličnými predajcami na Zanzibare.

 

 

Autor: © Zoznam/ako

Zdieľať článok na Facebooku