Katastrofy aj ľudská zlosť vzali svetu mnohé pamiatky. Tieto skvosty už nikdy neuvidíte

 

Jazero Rotomahana a jeho terasy

 

Pamätným sa stal 10. jún 1886, keď naša planéta prišla o „ôsmy div sveta.“ V 19. storočí bola veľmi populárna oblasť s bielymi a ružovými terasami na jazere Rotomahana. Kaskádovité jazierka boli prekrásne až do dňa, kedy ich sopečná aktivita hory Tarawera nezničila. Avšak aj z tejto pohromy vzniklo niečo pekné. Objavil sa tu totiž gejzír Waimangu, ktorý sa považoval za ten najväčší na svete. Až do výšky 460 metrov chrlil bahno a kamene, čo zaujalo pozornosť celého sveta. No ani on do dnešných dní neprežil. V roku 1904 došlo k rôznym posuvom a zmenám v podlaží načo gejzír prestal chrliť a neskôr bol aj zasypaný.

 

Pôvodná stanica Pennsylvania Station

 

Stanicu, ktorú dnes nájdeme na tomto mieste ani nemožno porovnať s pôvodnou budovou. Táto veľkolepá stavba bola postavená v roku 1910 a patrila k tým najrušnejším staniciam v meste. Mala vysoké haly, prekrásne stĺpy a tak sa stala klenotom newyorskej architektúry. V 50. rokoch však došlo k poklesu v železničnej doprave a majitelia začali budovu z vrchu odstraňovať. Zbúraná bola v roku 1963 za veľkých verejných protestov. Dnes na jej mieste stojí známa Madison Square Garden a menšia stanica.

 

Vodopád Guaíra

 

Hoci na hranici medzi Paraguajom a Brazíliu aj dnes nájdeme niečo ako div sveta, nie je to, čo to bývalo pred tým. Na mieste, kde dnes stojí obrovská vodná elektráreň s priehradou Itaipu, boli kedysi prekrásne vodopády. Na svete nemali konkurenciu, keďže mali takmer dvakrát väčší prietok vody ako Niagarské vodopády a viac ako dvanásťkrát väčší ako Viktóriine vodopády. Vodopád Guaíra pozostáva z 18 menších vodopádov, ktoré boli také hlučné, že ich bolo počuť do vzdialenosti až 32 km. Až do roku 1982 boli obľúbeným turistickým miestom. No dnes by ste ich márne hľadali.

 

Kúpele Sutro

 

Keby tu dnes boli, boli by isto obrovskou atrakciou. V roku 1894 boli pri San Franciscu, priamo pri oceáne otvorené takmer neuveriteľné kúpele. Mali 7 bazénov s rozličnými teplotami vody, tobogány, šmykľavky, skokanské mostíky, celá štruktúra bola zo skla, v areáli boli aj rôzne múzeá vystavujúce egyptské múmie a artefakty od Mexika až po Čínu, jednoducho to bol raj na zemi. Dokonca mali kapacitu okolo 10 tisíc ľudí. Jedinou nevýhodou  však boli vysoké náklady, ktoré spôsobili, že boli kúpele v roku 1964 zavreté a dva roky na to budova vyhorela. Dnes po nej zostali len ruiny.

 

Nankingská porcelánová veža

 

Aj do západných rozprávok sa dostali zvesti o krásne jedného zo stredovekých divov sveta. V Číne, v meste Nanking, na rieke Jang-c´-ťiang, už približne v 15. storočí postavili budovu, ktorá si vyslúžila tak lichotivý prívlastok. Obrovská pagoda postavená z porcelánových tehiel merala takmer 80 metrov a mala 9 poschodí. Na neďalekú rieku dohliada vyše 4 storočia, až kým ju pri povstaní Taiping začiatkom 50. rokov 19. storočia nezničili. Našťastie sa nedávno našiel obdivovateľ, ktorý sa rozhodol vežu znovu postaviť. Súkromný darca venoval na stavbu v prepočte asi 137 miliónov eur.

 

Ľadovec Chacaltaya

 

Ak ste počuli o globálnom otepľovaní, tak ste isto počuli aj o roztápaní ľadovcov. K tým, ktoré už takmer úplne zmizli z nášho sveta patrí aj bolívijský ľadovec Chacaltaya. Kedysi bol veľmi populárnym lyžiarskym strediskom. Na popularite mu pridávala jeho nadmorská výška, ale tiež fakt, že patril k jedným z ľadovcov, ktoré sa nachádzali najbližšie k rovníku. 18 tisíc ročný ľadovec nám odišiel priamo pred očami. A to za našej éry. Zjazdovku na ňom otvorili v roku 1939 a oficiálne ju zavreli len pred troma rokmi. Na mieste kedysi veľkolepého ľadovca sú dnes len fľaky ľadu, ktoré čakajú na úplný zánik.

 

Štátna opera vo Vallete

 

Na Malte ešte pred rokom 1942 stál jeden z najkrajším operných domov sveta. Navrhol ho britský architekt Edward Middleton Barry v roku 1862 s dokončený bol o 4 roky neskôr. No táto budovala zrejme nikdy nemala byť postavená, keďže o necelých 6 rokov ju zachvátil požiar. Hoci vonkajšia fasáda zostala neporušená, interiér bol pre vysoké teploty úplne zničený. Našťastie ju milovníci umenia neopustili a po 4 rokoch budovu opäť dostali do parády a hneď v nej aj uviedli operu Aida. Šťastný koniec ale nenastal, pretože 7. apríla 1942 vtrhli do vzdušného priestoru mesta nemecké lietadlá a operu zbombardovali. Dodnes sa zachovali len pozostatky terasy so stĺpmi.

Zdroj/autor: cnn.com, SiSa, drom

Zdieľať článok na Facebooku