Lenka a Dávid sú na ceste okolo sveta: Odísť zo zabehnutého života bolo to najlepšie rozhodnutie (ROZHOVOR)

 

Lenka a Dávid sa vydali na ročnú cestu po svete. Hovoria, že milujú dobrodružstvo, prírodu, rôzne kultúry a trošku tiež “dark tavelling”, a tomu prispôsobili aj výber destinácií. Za sebou už majú Libanon, Sýriu, Irak, Indiu aj Pakistan a pred sebou množstvo ďalších zážitkov. Lenka na diaľku čiastočne pracuje, David si dal v zamestnaní prestávku a venuje sa najmä videám z ciest a obaja sa zhodujú: "Odísť zo zabehnutého rušného života bolo to najlepšie rozhodnutie, aké sme mohli spraviť!"

 

Kde sme vás zastihli?

Práve sedíme uprostred nepálskej džungle, kde sa chystáme na pozorovanie nosorožcov, krokodílov a bengálskych tigrov pri západe slnka. Je to zavŕšenie našej návštevy Nepálu, tak dúfame, že nám ich podarí vidieť.

 

 

Povedzte nám o vašej ceste niečo viac.

Na ročnú cestu sme sa vydali koncom februára. Začali sme smerom na východ, kde navštevujeme krajiny Hodvábnej cesty a vyberáme si nie celkom tradičné cestovateľské destinácie. Baví nás interagovať s lokálnymi, zatúlať sa do ich dedín, pozrieť sa na bežný chod krajiny bez filtra a na vlastnú päsť. Ak je krajina známa nejakým dobrodružstvom a je naň vhodný čas, dvakrát nás netreba presviedčať. Všetko si samozrejme aj dokumentujeme v podobe krátkych videí, ktoré priblížia ľuďom, aký je reálny život v týchto krajinách.

 

Prečo ste sa rozhodli pre tak dlhú cestu?

Už odmalička nás oboch bavila geografia, vo voľnom čase sme študovali hlavné mestá, vlajky či pozerali rôzne dokumenty. Postupne sme si tvorili zoznam krajín, ktoré by sme raz chceli navštíviť. Keď sme tieto sny spojili, krajiny sa samozrejme znásobili. Tak sme si povedali, že nebudeme do každej krajiny cestovať osobitne, čo by nám zabralo veľa času aj peňazí na letenky a rozhodli sme sa pre ročnú cestu.

 

 

Ktoré krajiny ste už navštívili a aké ešte len máte v pláne?

Toto je už náš piaty mesiac na ceste. Začali sme na blízkom východe v Libanone a Sýrii, odkiaľ sme sa presunuli do Iraku a Indie. Z Indie sme peši prešli cez slávnu Wagah hranicu do Pakistanu. Potom sme museli neočakávane odletieť na pár dní do Emirátov, odkiaľ sme sa rozhodli precestovať tri krajiny strednej Ázie – Kazachstan, Kirgizsko a Uzbekistan. Naša cesta pokračovala do Nepálu, kde nás zastihlo obdobie monzúnov. Ďalšie destinácie nemáme výhradne vytýčené, no budeme sa pohybovať smerom k juhovýchodnej Ázii.

 

Prečo ste si vybrali práve takýto itinerár?

Vyhľadávame destinácie, o ktorých sme vopred veľa nepočuli od iných cestovateľov. Nie vždy máte informácie k dispozícii na podnose a často sa stane, že sa detaily dozviete až na mieste. Denne sa teda stretávame aj s mnohými výzvami. Tento adrenalín nás na cestovaní baví najviac, lebo vopred nevieme, kde sa ocitneme a ako sa tam dostaneme.

 

 

Ako prebiehali vaše prípravy na cestu?

Pred cestou sme si samozrejme spravili dlhý zoznam administratívnych položiek, ktoré bolo treba vybaviť. Napríklad informovať sa o najvýhodnejších bankomatových kartách, rôznych vízach alebo si zabezpečiť poistenie. Do destinácií, ako sú Irak či Sýria, stálo za cestou množstvo prečítaných článkov alebo prezretých videí, no dôverovať sme im sto percentne nemohli, keďže sú to politicky nestabilné krajiny. Do krajín ako Uzbekistan či India sme skôr plánovali itinerár za pochodu.

 

Bolo niečo, čo vás počas príprav nepríjemne prekvapilo? Museli ste prípadne plány kvôli niečomu neočakávanému meniť?

Počas našej cesty po Pakistane sa nám plány narušili, pretože v krajine nastali protesty. My sme zostali „zaseknutí“ v dedinke na severe krajiny a nemali sme sa ako dostať do hlavného mesta, lebo cesty boli zabarikádované. Nevedeli sme, koľko protesty potrvajú, ani miestni sa v odhadoch nezhodli. Nám už takmer vypršali víza, a tak sme museli narýchlo kúpiť letenky na vnútroštátny let. A teda, kvôli týmto protestom sme nevideli všetky mestá v Pakistane, ktoré sme plánovali navštíviť.

 

 

Koľko priemerne strávite v každej krajine dní?

Je to veľmi individuálne a dĺžku pobytu prispôsobujeme vízam, veľkosti krajiny a tomu, ako sa v nej cítime. Napríklad, v Indii sme strávili mesiac a videli sme len tie najturistickejšie miesta, kým v Kirgizsku sme sa zdržali 2 týždne a prešli sme si dosť veľkú časť krajiny.

 

Zvyknete si pred cestou pripravovať presný itinerár a zoznam toho, čo chcete vidieť, alebo sa rozhodujete skôr na mieste?

Máme radi flexibilitu, a teda väčšinou si robíme plán len na 2-3 dni dopredu. Je to aj preto, lebo radi komunikujeme s lokálnymi či inými turistami a vymieňame si s nimi tipy a odporúčania, ktoré nie vždy nájdete na internete. Taktiež myslíme na počasie, ktoré sem-tam ovplyvňuje, ktoré miesta navštívime.

 

 

Je niečo, bez čoho sa na cestách nezaobídete?

V ruksaku nám ani jeden deň nemôžu chýbať 3 veci: naša akčná kamera, foťák a toaleťák (úsmev). Inak sme každý zbalený len v jednom ruksaku a snažíme sa cestovať čo najľahšie. To je aj jeden z tipov pre všetkých, ktorí radi cestujú. S množstvom batožiny sú zbytočné starosti a všetky veci, ktoré si zbalíte, väčšinou nevyužijete. Zbaľte sa do jednej príručnej batožiny a vydajte sa na cestu.

 

Akým spôsobom sa zvyknete presúvať a kde zvyknete prespávať?

Najradšej máme lokálnu dopravu a vlaky sú pre nás najkomfortnejšie. Keď je vzdialenosť príliš veľká alebo je to ekonomickejšie, zvolíme aj lietadlo. Čo sa týka ubytovania, snažíme sa voliť guesthousy alebo hostely, no keď sa potrebujeme dať „dokopy“ po dlhšom výpadku z civilizácie, poteší nás aj hotel s elektrikou a teplou vodou.

 

 

Necháte sa niekedy pozvať domov domácimi, alebo ste opatrní?

Okrem Pakistanu, Sýrie a Iraku sme takýchto pohostinných ľudí nestretli. V týchto krajinách sme sa však bežne zastavili na tradičný čaj u domácich, ktorí nám porozprávali svoje príbehy. Keď vás niekto pozve domov na večeru, väčšinou viete vycítiť, či to myslí úprimne alebo nám to vraví len preto, lebo sa to patrí.

 

A čo lokálna kuchyňa? Ochutnáte čokoľvek?

Všimli sme si, že na jedle si najviac dajú záležať v malých rodinných podnikoch, a preto sa ich snažíme vyhľadávať. Väčšinou sú plné lokálnych hostí, situované na okraji centra a nepotrebujú nikoho, kto stojí pred dverami na ulici a láka ľudí dovnútra. Ak takéto miesto nájdeme, vraciame sa tam viackrát počas nášho pobytu a skúsime aj domáce pochutiny. V každej krajine chceme okoštovať jedlá, ktoré jedia domáci a snažíme sa vyhýbať západnej kuchyni, ktorú tu jednak nevedia dobre pripraviť, ale je aj cenovo drahšia.

 

 

Ktoré miesto vás zatiaľ zaujalo najviac?

Pakistan – táto krajina na nás zapôsobila svojou prekrásnou prírodou, milými ľuďmi aj adrenalínovými zážitkami, ktoré ponúka. Pakistan nám umožnil stáť pod osemtisícovkou, previezť sa najnebezpečnejšou cestou sveta, pripravil pre nás pohľadnicové výhľady na ostré štíty a postavil nám do cesty lokálnych ľudí – teraz už našich kamarátov, s ktorými sme v denno-dennom kontakte dodnes. Pred cestou sme o tejto krajine vedeli málo, no tri týždne, ktoré sme tam strávili, boli fantastické. Keď sme museli odísť, cítili sme, že naša misia tu ešte nie je ukončená.

 

Prezradíte aj to, kde sa vám zatiaľ páčilo najmenej?

Každá krajina má svoje čaro, no najviac sme sa vytrápili v Indii. Neustále sme bojovali so žalúdočnými problémami a interakcie s ľuďmi neboli vždy príjemné. Stále sa cítite ako vo svetle reflektorov, keď na vás niekto zazerá. Vy sa usmejete a on zazerá ďalej. Taktiež nemôžete nikomu veriť, najmä tým, ktorí sa k vám prihovoria, že vám chcú pomôcť. Tieto situácie boli pre nás zo začiatku šokujúce, no po čase si človek zvykne a prispôsobí sa, len ho to zamrzí.

 

 

Máte aj nejaký nepríjemný zážitok? Šlo vám niekedy o život?

Máme nádherný zážitok, kedy nám trošku išlo o život. Dnes ráno sme sa vydali na safari v nepálskej džungli peši. My dvaja a dvaja sprievodcovia. Všetci sme šli s palicami pozorovať nosorožce. Asi päť minút sme študovali štyroch nosorožcov, ktorí sa osviežovali v bahennom kúpeli, pokým sa jeden z nich nerozbehol k nám. My sme v sekunde za jedným zo sprievodcov začali utekať a ukryli sme sa za ďaleké kríky. Druhý sprievodca našťastie tohto troška agresívneho nosorožca upokojil a my sme mohli pokračovať v safari. No úprimne, srdce nám asi nikdy nebilo tak rýchlo a v žilách sme ešte taký silný adrenalín necítili. Čo keby prevalcoval nášho sprievodcu a vyrútil sa rovno za nami?

 

Myslíte, že vás táto situácia alebo cestovanie celkovo nejakým spôsobom zmenilo?

Jednoznačne si oveľa viac vážime denno-denné maličkosti (napríklad keď ide elektrika či teplá voda). Okrem toho si stále viac a viac uvedomujeme, aké máme v živote obrovské šťastie, že sme sa narodili práve na Slovensku, kde je oproti miestam, ktoré navštevujeme fantastický a zorganizovaný život.

 

 

Aj napriek tomu - oslovila vás niektorá krajina až tak, že by ste si tam vedeli predstaviť život?

My sme veľkí milovníci prírody a vedeli by sme si predstaviť tráviť aj pár mesiacov v Pakistane alebo Kirgizsku, no život asi nie. Krajín je pred nami ešte dosť, možno sa niektorá dostane na tento zoznam.

 

Naše NAJ

Najlepšia kuchyňa: Sýria

To najodpornejšie, čo sme ochutnali: Domáce Manti v Kirgizsku. Taštičky plnené čerstvou baraninou, cibuľou a zemiakmi. Taktiež aj nápoj Maksym, ktorý sa vyrába z obilnín jačmeňa, kukurice, pšenice a prosa. Domáci naň stáli v radoch, nám po okoštovaní tohoto kyslého hustého pekla vykrúcalo ústa.

Najlepší zážitok: Safari v Nepále alebo jazda na koňoch v Kirgizsku

Najdesivejší zážitok: Jazda jeepom asi päť centimetrov od okraju cesty, keď je pod vami kilometrová priekopa

Najmilší ľudia: Irak

Najkrajšia príroda: Pakistan

Najkrajšie pamiatky: Uzbekistan

Najkrajšie more: Na tomto výlete nás more ešte len čaká

Kde to najviac žije: Irak

Kam sa ešte určite vrátime: Pakistan, Nepál

Kam sa už vrátiť nechceme: Kazachstan, India

 

Viac zaujímavých zážitkov a fotografií, ako aj aktuálne informácie o ceste Lenky a Davida nájdete na Instagrame a YouTube @HAROVCI.

 

Autor: © Zoznam/ako

Zdieľať článok na Facebooku