Zábavný park len pre vyvolených: Uhorská šľachta chodievala žúrovať ku nám na Spiš

Zábavný park pre smotánku

Sans Souci bol pôvodne väčší komplex, ktorý pozostával z viacerých budov, kde sa zabávala smotánka. Žiaľ, podarilo sa už uchovať iba kaplnku, ktorá tiež istý čas chátrala. Majiteľom tohto zaujímavého miesta bol Štefan Čáki (Czáky), ktorého predok v roku 1636 získal Spišský hrad aj desiatky usadlostí, ktoré k nemu patrili. Medzi nimi boli tiež Iliašovce, ktoré si zvolil za svoje hlavné sídlo.

Keďže tam nenašiel rezidenciu podľa svojich predstáv, rozhodol sa postaviť vlastný zámoček, ku ktorému chcel pripojiť aj zábavný park. Čáki sa rád stretával so svojimi kamarátmi, preto nechcel iba také obyčajné panské sídlo. Túžil po mieste, kam by sa všetci chodili zabávať a užili si spoločne krásne chvíle. Rovnaký názor mala aj jeho manželka Júlia, ktorú spoznal počas štúdií vo Viedni. V 18. storočí preto začali s výstavbou celého komplexu, ktorý sa krátko po jeho dokončení stal populárnou atrakciou v celom okolí.

Inšpirovali sa Francúzmi

Pomenovanie Sans Souci znamená v preklade „bez starostí“. Už tento názov napovedal, čo čakalo na všetkých hostí, ktorí prišli navštíviť Čákiho sídlo. Manželia milovali Francúzsko a všetko, čo im pripomínalo túto kultúru a krajinu. Živo sa zaujímali o ich umenie, literatúru a trávili tam veľa času. Fascinovalo ich osvietenstvo a v tomto štýle chceli postaviť aj svoj nový domov.

Sans Souci bolo preto poctou francúzskej architektúru tej doby. Inšpirovali ich zámočky, ktoré vtedy stavali, a v rovnakom štýle naprojektovali aj svoje rodinné sídlo. S francúzskym osvietenstvom sa spája aj hlavná myšlienka, prečo sa Čáki s Júliou rozhodli postaviť takéto miesto plné zábavy. Chceli vzkriesiť zlatú dobu básnikov a ponúknuť učencom miesto, kde by mohli rozvíjať filozofické debaty o umení a témach, ktoré ovplyvňovali dobu.

Po večierkoch prišiel čas na modlitbu

Čákiovci vymysleli celý komplex veľmi dômyselným spôsobom. Chceli, aby ich hostia mali po príchode na návštevu k dispozícii všetko, na čo by si pomysleli. Už vstup do Sans Souci bol impozantný. Všade navôkol boli lesy, ktoré ho tak trochu chránili pred okolím a ponúkali viac súkromia. Park bol upravený vo francúzskom a anglickom štýle. Postupne ste sa dostali až ku hlavnému bodu, ktorým bol kaštieľ.

Majitelia sa vo veľkej miere inšpirovali mytológiou, preto viaceré objekty pomenovali v tomto štýle. Nachádzal sa tam napríklad Apolónov chrám alebo údolie Dafné. Cez areál pretekal potok a všetko to vytváralo dokonalú ilúziu raja na zemi. Panstvo malo k dispozícii viaceré zariadenia, kde si mohli užiť zábavu alebo tvoriť. Na najvyššom bode na kopci postavili krásnu vyhliadku, z ktorej bolo vidieť Vysoké Tatry. Po zábave však musel prísť rad aj na zbožnosť. Preto bola súčasťou areálu aj kaplnka, v ktorej sa konali omše. A tú sa ako jedinú podarilo uchovať až dodnes.

Zaniklo kvôli rozhádaným manželom?

Bujarý spôsob života si totiž veľmi rýchlo vzal svoju daň. Zábava, večierky a množstvo návštev poznačili finančnú stabilitu rodiny. To začalo prehlbovať aj krízu medzi Júliou a Štefanom, ktorá vyvrcholila do jednej veľkej hádky. Gróf chcel údajne víno, po ktoré poslal do letohrádku, no jeho manželka mu ho odmietla dať. Rozzúrený panovník preto dal svoje sídlo a ostatné budovy zrúcať.

Druhá verzia však hovorí o tom, že kaštieľ spustol a zanikol kvôli finančným problémom. Z celého veľkolepého areálu sa podarilo zachrániť symbolicky iba kaplnku. Lenže aj tá bola úplne schátraná a v súčasnosti existuje len vďaka nadšencom, ktorí sa ju snažia zachrániť. Ak máte chuť, k Sans Souci sa môžete vybrať aj na bicykli.

Autor: © Zoznam/David