VÝLET Mauzóleum Chatama Sófera

Do tohto centra ortodoxného judaizmu, ktoré v meste pôsobilo až do roku 1939, prúdili rabíni z celej Európy, aby si vypočuli jeho rady. Učenca, ktorého mauzóleum v Bratislave je i teraz častým cieľom ortodoxných pútnikov z celého sveta, nazval historik Heinrich Flesch "najžiarivejšou hviezdou v dejinách prešporskej obce". Chatam Sófer zomrel pred 170 rokmi, 3. októbra 1839 v Bratislave.

   
Chatam Sófer sa narodil 24. septembra 1762 vo Frankfurte nad Mohanom. Jeho otec bol zapisovateľom tóry, matka vnučkou hlavného frankfurtského rabína. V deviatich rokoch nastúpil do náboženskej školy známeho rabína Natana Adlera, vzdelanie si potom doplnil v Mainzi. Už v mladom veku bol známy ako vzdelanec, nielen v náboženstve, ale i v astronómii, geometrii či histórii.
   
V dvadsiatich rokoch odišiel na rabinát do moravských Boskovíc, neskôr sa presunul do Prostějova, kde pôsobil na preslávenej ješive (náboženskej škole). Mesto malo vtedy prezývku hanácky Jeruzalem. V roku 1794 prijal prvý oficiálny post rabína v Strážnici, o tri roky neskôr bol menovaný rabínom v rakúskom Mattersburgu, kde založil ješivu. Vtedy už bol známym učencom, ktorý dával rady v sporných náboženských otázkach.
   
Bratislavským rabínom bol Chatam Sófer, čo znamená v hebrejčine pečať, ale i akronym vety "Chidušej torat Moše" (oživenie Mojžišovej tóry), zvolený 15. septembra 1806, kde založil preslávenú ješivu a kde pôsobil až do svojej smrti.

Vychoval tu stovky rabínov a stal sa všeobecne uznávaným učencom, za ktorým prichádzali rabíni z celej Európy. Okrem pôsobenia na čele židovskej obce a vyučovania v škole pôsobil ako sudca a písal. Napísal viac než 90 rôznych prác, vrátane napríklad poézie. V roku 1809, kedy Bratislavu obliehali napoleonské vojská, organizoval charitatívnu činnosť pre spoluobčanov. Z tohto obdobia vydal i pamäti.
   
Chatam Sófer bol ortodoxným rabínom, ktorý čelil niekoľkým vlnám reformného judaizmu. Svoj postoj zhrnul do hesla: "Všetko, čo je nové, tóra zakazuje." Z tejto vety, ktorá pochádza z talmudu, urobil všeobecne platný zákon: bol presvedčený, že i sebamenší zásah do tradícií viery predstavuje krok k asimilácii a zániku židovského národa. V roku 1827 preto odsúdil zakladateľa reformnej náboženskej školy v Bratislave.
   
Oženil sa trikrát. Prvý raz ešte v Prostějove, kde si vzal dcéru miestneho rabína (tá však zomrela po 25 rokoch bezdetného manželstva). Druhýkrát sa oženil v roku 1812 s dcérou bratislavského rabína Sarel, s ktorou mal 11 detí. Po jej smrti v roku 1832 sa naposledy oženil ako 73-ročný.
   
V roku 1839 Chatam Sófer ťažko ochorel a v októbri toho istého roku v 77 rokoch zomrel. Pochovali ho v rakve zhotovenej z dosiek katedry, z ktorej prednášal. Náboženská škola po jeho smrti fungovala pod vedením Soferovych potomkov až do roku 1939, kedy sa presídlila do Jeruzalema, kde pôsobí pod menom Pressburger Yeshivah dodnes.
   
Chatama Sófera pochovali na starom židovskom cintoríne, ktorý bol počas vojnového Slovenského štátu takmer celý zlikvidovaný.
  
História cintorína pod hradom pri dnešnom tuneli siaha do 17. storočia, kedy Pálffyovci povolili svojim židovským poddaným, aby si na pozemku medzi skalným bralom a Dunajom zriadili cintorín. Slúžil komunite do roku 1847. Ohrozený bol až v roku 1943, kedy v dôsledku výstavby tunela a regulácie nábrežia bolo rozhodnuté o jeho likvidácii.

Väčšinu hrobov exhumovali a ostatky starostlivo preniesli na neďaleký Nový ortodoxný cintorín. Iba malú skupinu (23) hrobov bratislavských učencov sústredených okolo hrobu Chatama Sófera ponechali na pôvodnom mieste a prekryli ju betónovými panelmi.

V rokoch 2000-2002 prebehla generálna rekonštrukcia hrobky. Architekt Martin Kvasnica navrhol komplex, ktorý zodpovedá striktným pravidlám židovského zákona, ako aj najvyšším štandardom súčasnej architektúry.

Tento pozoruhodný objekt je dôstojným miestom posledného odpočinku významných učencov, ako aj atraktívnym pamätníkom bratislavskej židovskej minulosti.

 

Mauzóleum Chatama Sófera
Nábrežie arm. gen. L. Svobodu (Dunajské nábrežie, pri tuneli), Bratislava
Otváracie hodiny: Nie sú stanovené. Pred návštevou sa treba nahlásiť na ŽNO
Židovská náboženská obec
Kozia 18, 814 47 Bratislava
Telefón: +421-2- 54416949
E-mail: znoba@znoba.sk

 

Zdroj/autor: žnao,sita,wikipedia,drom

 

Zdieľať článok na Facebooku