CESTOVATEĽKA Ostrov dvadsiatichdvoch jazykov

Nebojte sa, nikto z vás nepotrebuje doučovanie z geografie. Moja reakcia bola rovnaká, keď mi jedného dňa predstavili krajinu, ktorej môžem hravo po mesačnom pobyte prideliť ďalší veľavravný názov “Raj v Pacifickom oceáne”. Tak čo? Už tušíte kde sa treba prštekom na mape pohybovať, aby ste odhalili kde to vlastne je?

No nebudem nikoho z vás napínať. Môj priestor, nie časový, ale písmenkový je obmedzený, a tak sa budem snažiť, čo najviac priblížiť tento malý - veľký zázrak každému z vás, kto tieto riadky ešte neprestal čítať.

Milovaný ostrov je približne 190 km dlhý a 74 km široký sa nachádza v severnej skupine Solomon Islands (ak sa nemýlim, tak u nás by sme to mali poznať ako Šalamúnove ostrovy) a 1 km východne od hlavného mesta Papua Nová Guinea – Port Moresby. Ostrov tiež známy ako “Severná Šalamúnova provincia”.

Tropické teploty pokrývajú skoro celý ostrov, koralové útesy a ostrovčeky okolo hlavného ostrova by hravo zvládli akýkoľvek súboj s Červeným morom alebo Veľkým barierovým útesom. Po všetkých víkendoch strávených na mori chytaním rýb (a všeličoho iného samozrejme), by som toto miesto korunovala za raj pre potápačov, rybárov a akýchkoľvek dobrodružstva chtivých jedincov.

Aj keď neviete nič o rybách a rybolove na otvorenom mori ako ja, ktorá ma ešte k tomu z otvoreného mora panický strach (a skúste sa so mnou rozprávať o žralokoch) zaručene si prídete na svoje. Ryby ako tuniaky a barakudy vám skáču na udice samé. Nehovoriac o rybách, ktorých názvy si ani nepamätám. Vynímajúc Rainbowranu, ktorú vrelo doporučujem najmä pánom (rybička na večeru a do rána máte čo robiť – hlavne vo dvojici) ...

Ľudia Bougainvillu patria k melanéziskej etnickej skupine a ako jednoducho ich charakterizovať? Tak veľmi ako sú chudobní a jednoduchí, tak veľmi sú šťastní a dobrosrdeční. Úprimne. Po mojom návrate na Slovensko som mala chuť denne tak dvadsať ľudí poslať na povinný ostrovný pobyt. Len tak, z princípu, aby sa naučili, čo všetko doma máme. Ľudia žijú v malých komunitách a zväčša sa starajú o záhrady, pestujú vlastné potraviny, predávajú na trhu, lovia. Hlavný druh obživy sú sladké zemiaky (kaukau), banana planty, cukrová trstina a kokosové orechy. Inak ryby a ryža.

Prasiatka majú hodnotu domáceho zvieratka a zohrávajú dôležitú úlohu pri všetkých oslavách, hádkach, svadbách. Jednoducho platí – prasa pre všetko. Keby som sa mala vrátiť k svojmu najväčšiemu zážitku s jedlom, tak by to bol deň, keď som navštívila malinký podomový obchodík (ktorého hodnota pre ľudí bola asi na úrovni nášho Auparku) a zistila, že v celej dedine nie je chlieb, nie je mlieko (ani nič, čo by malo s ním niečo spoločné), nie sú vajcia, ale na opačnej strane si môžete vybrať, či si dáte Colu alebo Pepsi. Tak tu sa mi núka podotknúť, ”bože tí sú naozaj všade”.

Ľudia sú ale hrdí na svoje tradície a kultúru. Dlhé roky späť sa tu rozprávalo dvadsiatimipiatimi jazykmi, ale postupom času tri zanikli. A tak stále pretrváva, že pri dvadsiatichdvoch jazykoch sa asi všetci nedohodnú. To ale nie je ako s nárečiami. Tu zošliapú (a to myslím doslovne zošliapú) z dediny do “mesta” a už nepochopia naozaj nič. Ako národný jazyk je Pidgin a väčšina ľudí ho ovláda. Angličtina je akceptovaná ako jazyk vlády, obchodu a vzdelávania.

No bolo by toho strašne veľa, čo by sa dalo popísať ale obmedzenie je obmedzenie (ak má niekto záujem vedieť viac bez váhania zodpoviem). Snáď len zhrnutie na záver: priezračné more, všetky druhy piesku, palmy, slniečko a hlavne neskutoční ľudia a najrozličnejšie nezabudnuteľné príbehy. Jednoducho nepoznaný raj...

Prežili ste aj vy niečo podobné?  Napíšte nám...  Radi zverejníme vaše zážitky, pocity, postrehy, rady či sťažnosti aj s fotografiami z vašich ciest po svete.

Zdroj/autor: kate,drom