VÝLET z Tatranskej Polianky

Ku krátkym vychádzkam z Tatranskej Polianky patrí výlet k Veľkej Žltej stene. Asi kilometer západne od Tatranskej Polianky pred mostom cez Velický potok odbočuje na sever neznačkovaný lesný chodník, ktorý asi po necelej polhodine ľahkej chôdze turistov privedie pod žlto sfarbenú stenu. Veľká Žltá stena je pozoruhodná geologická a archeologická lokalita. Pôvodne bola vysoká približne 60 metrov, čo predstavuje najvyšší geologický odkryv štvrtohorných sedimentov na Slovensku. Možno na nej pozorovať vyše miliónročný sled ukladanie riečno-ľadovcových sedimentov vo Velickej doline.

Celodenným výletom z Tatranskej Polianky je výstup na Východnú Vysokú, ktorý je príležitosťou na spoznanie turisticky veľmi atraktívnej Velickej doliny s neopakovateľnými pohľadmi na najvyšší tatranský končiar – Gerlachovský štít.

Trasa vedie z Tatranskej Polianky po sedlo Poľský hrebeň po zeleno značkovanom turistickom chodníku. Dolný úsek po Sliezsky dom má mierne stúpajúci charakter a vedie prevažne smrekovým lesom. Pod Velickým mostom sa stretáva s asfaltovou cestou, ktorá veľkými oblúkmi vedie k Sliezskemu domu pri Velickom plese. Chodník sa okrem toho dva razy kríži s hučiacim Velickým potokom. Do kosodrevinového pásma vstupuje tesne pod rázcestím so žlto značkovaným chodníkom zvažujúcim sa do Starého Smokovca.

Výbornú príležitosť na oddych a občerstvenie poskytuje turistom Sliezsky dom (1 670 metrov). Horská chata na západnom brehu Velického plesa je najväčším vysokohorským ubytovacím zariadením v Tatrách. Nad Velickým plesom sa dvíha prvý stupeň terasovitej Velickej doliny s 15 metrov vysokým Velickým vodopádom. Päť a pol kilometra dlhá ľadovcová dolina medzi masívom Gerlachovského štítu a hrebeňom Velických Granátov má štyri stupne. Dolinová terasa nad Velickým vodopádom si pre botanickú pestrosť vyslúžila pomenovanie Kvetnica.

Z Kvetnice odbočuje doľava neznačkovaný úzky chodník. Smeruje do tzv. Velickej próby, ktorá je zvyčajne výstupovou cestou na Gerlachovský štít (2 654 metrov). Na zostup sa väčšinou používa tzv. Batizovská próba klesajúca na opačnú stranu do Batizovskej doliny. Záujemcov o výstup na najvyšší vrchol Tatier a celých Karpát treba upozorniť, že ho môžu uskutočniť iba v sprievode horského vodcu.

Na dolinovej terase nad Kvetnicou leží v nadmorskej výške 1 929 metrov Dlhé pleso pomenované podľa pretiahnutého tvaru. V najvyššej časti Velickej doliny sa nachádzajú dve Vyšné Velické plieska. Okolie Dlhého plesa pôsobí impozantne. Rozdiel medzi dnom doliny a okolitými hrebeňmi dosahuje 750 metrov. Na východnej strane sa dvíhajú steny a veže Velických Granátov. Názov dostali podľa kryštálov granátu vyskytujúcich sa v skalných stenách budovaných prevažne kryštalickými bridlicami.

Nad Dlhým plesom chodník zľava obchádza Guľatý kopec (2 125 metrov). Ďalej stúpa serpentínami po suťovisku do sedla Poľský hrebeň (2 220 metrov), z ktorého možno pokračovať do Bielovodskej doliny alebo vystúpiť na vrchol Východnej Vysokej. Poľský hrebeň spája so Zadným Gerlachom „zubatý“ úsek hlavného tatranského hrebeňa, ktorý je medzi horolezcami známy pod názvom Martinovka. Jeho zdolanie patrí medzi časté horolezecké výkony.

Krátky, ale namáhavý výstup z Poľského hrebeňa po žlto značkovanom chodníku na Východnú Vysokú (2 429 metrov) odmení turistov krásnym panoramatickým výhľadom. Najkratšie ukončenie túry predstavuje zostup po rovnakej trase do Tatranskej Polianky.

Zdroj/autor: Dajama, Tatry, drom