Čínske záhrady Su-čou sú dokonalým pohladením pre dušu, prvé vznikli už 600 rokov pred Kristom

Trend sa začal rozvíjať od 11. storočia

Pagody, pavilóny, veľa zelene a kontrastne výrazné kvety. Čínske záhrady na prvý pohľad pripomínajú tie japonské, líšia sa však v niekoľkých základných prvkoch, ako napríklad v celkovom rozložení jednotlivých častí. Keď si chcete na vlastné oči pozrieť najlepšiu ukážku tejto úpravy terénu, v tom prípade sa vyberte na výlet do čínskeho mesta Su-čou. Tam nájdete súbor deviatich záhrad, ktoré sú vzájomne prepojené. Začiatky ich výstavby siahajú do 11. storočia, kedy znovu objavili trend čínskeho záhradníctva a chceli ho tam zveľadiť. Postupne zastavali čoraz väčší areál a tento projekt úplne dokončili až v 19. storočí. Každý z panovníkov sa snažil jednotlivé časti upraviť novým spôsobom a prinášal tam iné zaujímavé prvky. Záhrady boli isté obdobie prístupné len pre šľachtu, dnes sú však už otvorené pre všetkých.

Magické prepojenie prírody s umením

Záhrady v Su-čou sú zaradené aj na zozname UNESCO chránených prírodných miest. Podľa odborníkov totiž prinášajú ten najlepší prehľad toho, ako sa vyvíjalo záhradníctvo naprieč tunajšími dejinami. Uvidíte tam rôzne štýly a taktiež nové trendy, ktoré postupne pribúdali do tejto úpravy záhrad. To hlavné však zostalo zachované po celý čas. Čínske záhrady majú človeku poskytnúť prepojenie prírody s umením. Preto okrem rôznych stromov, rastlín a kvetov kladú dôraz aj na architektonické prvky. Veľmi často sa využívajú pavilóny a pagody, ktoré sa však nemôžu stať dominantným prvkom, ale musia byť dokonale prepojené. Koncepciu záhrad často vytvárali umelci. Nadnesene povedané mali záhrady vytvoriť tak, ako keby boli namaľované najlepším maliarom. Malebné scenérie a skvelé kompozície tak boli dokonalým pohladením pre dušu.

Pôvodnou inšpiráciou boli poľovnícke záhrady

Deväť uchovaných záhrad v Su-čou vzniklo na mieste, kde sa pôvodne nachádzali poľovnícke záhrady či parky. Tie však postupne zanikali a k dispozícii bolo voľné priestranstvo pre ďalšie podobné projekty. Prví architekti však chceli uchovať aj niečo z pôvodných prvkov, aby tak nadviazali na históriu. Preto sú niektoré z častí týchto areálov ladené v štýle, ktorý pripomína bývalé lesné oblasti určené na lov. Zaujímavosťou tiež je, že ani v súčasnosti nemôžu správcovia priveľmi zasahovať do rozloženia samotných záhrad. Kvôli uchovaniu jednotlivých prvkov musia ponechať stromy a miesta vyhradené pre konkrétny typ rastlín, ako tam bol v minulosti. Úrady to dokonca dôsledne kontrolujú, aby sa tak podarilo aj pre ďalšie generácie uchovať dokonalý príklad toho, ako sa vyvíjalo čínske záhradníctvo.

Existuje viac ako 50 záhrad tohto druhu

V Číne existuje dokopy päťdesiat záhrad tohto druhu, tie najzachovalejšie sú však len v Su-čou. V ostatných je už vidieť zásah zahraničných vplyvov a nepodarilo sa v nich uchovať natoľko čistý štýl tohto záhradníctva. Čínske záhrady majú spĺňať určité pravidlá. Vždy musia mať vodný prvok, pričom často je to rieka, okolo ktorej vznikajú. Potom sú to sústavy kameňov. Môžu slúžiť ako ozdobný prvok alebo z nich vytvoria skalku s rastlinami. Stromy nemôžu byť veľmi vysoké, aby vynikli všetky línie. Všetky použité materiály musia byť prírodné, preto sú všetky stavby a ozdobné prvky len z dreva a kameňa. To platí aj v prípade chodníkov a takých detailov ako sú napríklad koše. Domáci totiž veria, že len tak sa v nich dokáže uchovať pravá prírodná energia a harmónia.

Autor: © Zoznam/David