San Juan de la Peña: Ukrýval kláštor viac než len pohrebisko kráľov?

V skutočnosti doklady o zriadení tunajšej pustovne pochádzajú až z roku 920, kedy ju dal pútnikom a mníchom na úteku pred moslimskou expanziou na Pyrenejskom polostrove k dispozícii miestny gróf. Nad najstaršou časťou cirkevnej pamiatky potom v ďalšom storočí začal priamo pod skalným previsom vyrastať celý kláštor. V ňom sa čoskoro usadil rád benediktínov, ktorý sem priniesol bohoslužbu rímskeho rítu. Tá sa tu praktizovala vôbec po prvýkrát na území súčasného Španielska. Dovtedy sa tunajší mnísi pridržiavali tzv. mozarabského rítu, ktorého stopy možno vysledovať do doby, kedy tu ešte vládli Vizigóti (5. – 8. stor. n. l.).

Hlavný kostol kláštora má tri apsidy, vytesané priamo do skaly. Z pravej strany sa k nemu primyká dych vyrážajúca krížová chodba, vybudovaná v 12. storočí. S rozmermi 16 x 10 metrov a 26 stĺpmi, ktorých hlavice okrem biblických výjavov zobrazujú rastliny alebo neznáme fantastické zvieratá, patrí k vrcholom románskej architektúry na Pyrenejskom polostrove. Zľava ku kostolu prilieha pohrebisko aragónskych a navarrských kráľov, ktoré tu bolo v priebehu stredoveku zriadené. Aj preto nad celým kláštorom Svätého Jána v Skale (San Juan de le Peña) držali miestni panovníci ochrannú ruku.

Dnešná podoba pohrebiska však pochádza až z 18. storočia. Celý kláštor v roku 1675 zachvátil ničivý požiar, ktorý tu zúril tri dni. Objekt sa po ňom stal neobývateľným a musel prejsť rozsiahlou rekonštrukciou. O súčasný vzhľad kráľovského pohrebiska sa zaslúžil Karol III. Španielsky (1716 – 1788). Dnes je miesto chránené ako národná pamiatka a hojne navštevované okrem iného preto, že leží na tzv. Svätojakubskej ceste do Santiaga de Compostela. Alebo možno preto, že tu bol podľa rozšírenej legendy v rokoch 1071 – 1399 uložený Svätý grál…

Tento a ďalšie zaujímavé články nájdete v časopise  HISTORY Revue.

Autor: © HISTORY revue / Ilona Kučerová