Letom svetom Slovinskom

2012-06-20 14:00:00 |   |    | 

SLOVINSKO - Na svoju národnú identitu sme citliví, až nedotkliví. Niekedy stačí málo, úder na klávesnicu vpravo, namiesto vľavo a e je i, foneticky slovenski je identické so slovensky, ale významovo je v tom rozdiel. Žijeme spätí s prírodou, radi chutne a výdatne jeme, svoju slobodu sme museli vždy obhajovať, naše jazyky boli „len“ sedliacke, nedokážeme odpúšťať a najlepšia rola, na ktorú sme si zvykli, je mladší brat alebo bezmocný človiečik. Čakáme na rytiera bez bázne a hany, ktorý nás vyvedie z chomútu neslobody, nechápajúc, že sloboda je v každom z nás.



Až sa mi nechce veriť, že títo usmievaví Slovania patria spolu so severanmi k najviac ohrozeným Európanom, ktorí si siahajú na život vlastnou rukou.

Slovinci radi tlačia plynový pedál k podlahe automobilu, ale pozor, policajti k dopravným priestupkom nie sú tolerantní. Aj keď „švagrovský“ systém funguje aj tu.                        

Triglav je národný kopec, na ktorý s narastajúcim sebauvedomovaním vystupovali všetci „dobrí Slovinci“. Tento nepísaný zákon platí dodnes. Podobnosť s Kriváňom je čisto náhodná...

Domáce je „domače“ a neplatí to len na slovinskú kuchyňu...

 

Gastronómia

V reštauráciách je dostatok domácich jedál aj tých známych ako medzinárodná kuchyňa: pizza, cestoviny, kuracie a morčacie mäso.

Struklji som jedol dvakrát, raz ako nákyp a druhýkrát ako závin. Ale toto múčne jedlo s čerstvým syrom (tvarohom) chutilo vždy výborne.

V odporúčanej reštaurácii pri jazere Bled som si nechal poradiť od servírky miestnu špecialitu. Navrhla mi čevapčiči, ražniči alebo pljeskavicu. Aj keď objednávať si jedlá bývalej Juhoslávie nie je životu nebezpečné, je ale minimálne literatúrou nedoporučované. Tak si vyberte...

A pridám ešte jednu, z tej istej reštaurácie. Kým som študoval jedálny lístok, trikrát ma prepadla „oná“ servírka, že čo si dám. Keď som si už konečne vybral, videl som ju v nasledujúcich dvoch hodinách len dvakrát. Prvýkrát, keď som sa po hodine sťahoval, pre večerný chlad, z von dnu, stihla mi oznámiť, že ešte 10 minút.

Bola z toho ďalšia hodina, keď mi kládla pljeskavicu na stôl, bola v reštaurácii taká dusná atmosféra, že som len hádal, od ktorého stola preskočí iskra. Urazení boli Angličania, rozhorčení Izraelčania, Nemci sa ukľudňovali pivom. Tak som svoju „rybičku“ zastrčil späť za sáru, lebo k medzinárodnej hystérii chýbal už len krok.

       

Bled

Aj keď kúpeľná tradícia mestečka na rovnomennom jazere má dvesto rokov a jeho história slávi okrúhlu tisícku, musím sa priznať, k návšteve tohto kúta Slovinska ma inšpiroval reklamný šot v televízii.

Štýlovým plavidlom som sa dostal  na ostrov Blejski otok, kde som si zazvonil na zvon, ktorý mi splní moje prianie.

Na 140 metrovom brale sa vypína miestny hrad, bývalé sídlo biskupa z Brixenu,  z ktorého je výnimočný výhľad na jazero a okolie.

Asi 4 kilometre od jazera smerom na Gorje, na rieke Radovna, je tiesňava Vintgar. Veľmi príjemné výletné miesto, kde v chládku rokliny som si vychutnal v kryštáľovej vode plávajúce pstruhy, hru dúhy na roztrieštených kvapkách, prírodnú sprchu všadeprítomnej vody a po necelých 2 kilometroch nenáročnej cesty som bol odmenený pohľadom na 16 metrový vodopád Šum. Vychádzka je vhodná aj pre rodiny s deťmi.

Radovljica si ma hneď získala svojou stáročnou architektúrou a v zámku miestnych šľachticov je dnes múzeum najväčšej záľuby domorodcov - včelárstva.

Symbolom Kropy je klinček. Nie ten na rakvu, ale ten do rakvy. Teraz vážne, rieka Kroparica 600 rokov poháňala miestne hámre. V časoch najväčšej slávy ich tu bolo asi päťdesiat. V jednom z nich je Kováčske múzeum.

 

Zdroj/autor: Miroslav Zaťko, drom

Zdieľať článok na Facebooku


Hodnotenie článku:
4.5/5 (2 hlasov)


Novinky.sk

Gurman.sk


Nedeľa, 28. apríl. 2024. Meniny má Jarmila.
Stream naživo

TV program TV program Telkáč.sk
Nenechajte si ujsť svoje obľúbené filmy a seriály.

Foto dňa