Privítajte jar ako naši predkovia

V minulosti k príchodu jari nestačil štebot lastovičiek a zelenanie stromov, ľudia si dali záležať najmä na rôznych magických rituáloch, ktorým pripisovali mimoriadny význam a hlavne sa pri ich vykonávaní dobre zabavili. Slovania sa odjakživa radi veselili a snáď jediným časom v roku, kedy si s tancovačkami dali pokoj, bolo obdobie 40-dňového pôstu.

Hlavným iniciátorom zábav bývala mládež, ktorej počas fašiangov do rytmu sekundovala dedinská kapela a kvalitná pálenka. Chlapci na obchôdzkach získavali pochutiny a po večeroch organizovali tancovačky v krčmách.

Potom ľudia pochovali basu a s Popolcovou stredou prišla aj očista od hriechov a zlozvykov v podobe pôstu. Záverečný obrad predstavovala práve veľkonočná šibačka a polievačka, naši predkovia totiž verili, že voda zmyje hriechy a korbáč vyženie choroby.

Ešte pred samotnou Veľkou nocou ľudia nikdy nezabudli vyprevadiť zimu, a to tradičným pálením Moreny. Na Smrtnú nedeľu (dva týždne pred Veľkou nocou) mládež vyniesla palicu v ženských šatách za dedinu, kde ju vyzliekli, zapálili a hodili do potoka, aby voda odniesla zimu i všetko zlé so sebou.

Ďalších 7 fotografií v galérii

O týždeň, teda na Kvetnú nedeľu, prišla na rad Letečka, prinášanie leta. Sprievod dievčat kráčal od domu k domu pýtajúc sa, kto chce vidieť nové leto. Dievky pri tom niesli „hojaďunďu“, halúzku poviazanú stuhami a mašľami. V okolí Zvolena mal hlavnú úlohu mladý stromček symbolizujúci nový život. Tento pôvodne pohanský zvyk si neskôr osvojila aj Cirkev a od siedmeho storočia ľudia v tento deň prinášajú do kostolov bahniatka na vysvätenie.

Na Zelený štvrtok sa s posledným odbitím zvonov ľudia išli umyť, aby boli pekní a zdraví. Pri Senohrade sa dievčatá prechádzali okolo vŕby a česali si vlasy, aby im rýchlejšie rástli. Gazdovia strihali dobytok, vyháňali ho na prvú pašu, pričom do chvostov zapletali červenú nitku proti urieknutiu a nad dverami stajne robili kríž proti strigám. Museli tiež stihnúť sejbu, pretože v piatok a sobotu sa zem nesmela hýbať. Gazdiné vymietli domce a zlé sily odháňali rapkáčmi, lebo duchovia sa hluku báli.

Vydajachtivé devy v regióne Nitry v noci pred Veľkým piatkom hľadali kaluže a sadali si do nich odriekajúc verše: „Kaluža, kaluža, dajže mi muža. Ak mi muža nedáš, na rok ma zas tu máš.“ Ostatné počas Bielej soboty maľovali kraslice, na ktoré napísali verše pre svojich nápadníkov. A v nedeľu sa obracali v kuchyni, lebo prišla na rad vytúžená hostina, ktorá symbolizovala jarné znovuzrodenie.

Ďalších 7 fotografií v galérii

Dodnes je najviac tradícií badať na Veľkonočný pondelok, vyšibanie a kúpačka mali priniesť zdravie a krásu a definitívne zažehnať zlých duchov. Polievači v minulosti dostávali kraslicu a stužku, peniažky putovali na spoločnú zábavu - prvú od konca fašiangov. A svoj priestor na malú veľkonočnú pomstu dostali aj dievčatá, keď v utorok ráno v nečakaných skrýšach čakali na mládencov s poriadnou nádielkou vody.

Jarné zvyky pokračovali až do Juraja, o ktorom ľudia vraveli: „Do Ďura nenarastie nič, aj keby kliešťami ťahal zo zeme, a po Ďurovi všetko ide von, aj keby to kladivom zatĺkal.“ K najväčším rituálom patrilo pálenie Jurských ohňov, ktoré vyháňali zlé sily z chotára.

Niektoré z týchto zvykov je na Slovensku možné vidieť dodnes, hoci z roka na rok menej a v každom regióne sa rôznia. Nádejou na ich zachovanie zostávajú aspoň folkloristi, pretože slovanské jarné tradície stále majú svoje čaro a význam, hoci už nie sme poverčiví. Skúste teda tento rok niektorý z rituálov spontánne uskutočniť - a možno konečne príde aj tá vytúžená jar.

Zdroj/autor: Dominika Babulicová, drom