Kokava nad Rimavicou vďaka nadšencom znova ožíva, Stará škola je výnimočným projektom

 

Kokava nad Rimavicou má za sebou bohatú minulosť. Najstaršia písomná zmienka pochádza z roku 1279 a v stredoveku sa tam dokonca ťažilo zlato. Neskôr sa domáci živili najmä spracovaním dreva, v papierni a v sklárňach. Aj to je však už minulosťou a centrum severného Novohradu prežíva podobne ako mnohé v okolí len zo dňa na deň. Zmeniť by to mohlo nadšenie a iniciatíva manželov Hroncových z Bratislavy, ktorým Kokava prirástla k srdcu.

„Viacero generácií našej rodiny zo strany môjho manžela Ivana pochádza z Kokavy nad Rimavicou, jeho rodičia doteraz žijú v centre, k obci máme preto veľmi osobný, vrúcny vzťah a záleží nám na jej budúcom rozvoji,“ vysvetľuje Silvia Hroncová, teatrologička a bývalá riaditeľka Slovenského národného divadla či Štátnej opery v Prahe, ktorá v súčasnosti pôsobí ako Ministerka kultúry SR. „Tento kraj má mimoriadne bohatstvo a je veľká škoda, že sa mu nedarí zviditeľniť.“

Teraz by sa to mohlo zmeniť. Ako to už býva, v roku 2020 zasiahla náhoda a hoci pandémia koronavírusu turizmu veľmi uškodila, Kokave paradoxne priniesla novú nádej. „Obec má dva nádherné priestory – bývalý klasicistický kaštieľ za centrom, ktorý je bohužiaľ v mimoriadne zlom stave a s jeho majiteľom sa nedarí dohodnúť, a budovu starej školy,“ vysvetľuje Hroncová, ktorú aj s rodinou už dlho trápilo ich chátranie.

Keď preto úplnou náhodou na portáli s nehnuteľnosťami našla ponuku na predaj budovy školy, dlho neváhala. „Povedali sme si, že je pandémia, všetci sme doma a máme čas, takže by sme si konečne mohli splniť sen, ktorý sme dlhodobo mali,“ vysvetľuje vyštudovaná teatrologička s úsmevom a vedie nás do nádhernej budovy, na ktorej sa podpísal zub času, no dnes vďaka Hroncovcom dýcha atmosférou, akú inde len tak nezažijete.

Školu postavili po roku 1911, keď Kokavu nad Rimavicou zasiahol rozsiahly požiar. Ničivému živlu padli za obeť aj všetky tri vzdelávacie inštitúcie, ktoré v tej dobe v obci fungovali (evanjelická, rímskokatolícka a židovská). Uhorský štát preto nariadil na pozemku, darovanom miestnym podnikateľom Karolom Knöpflerom, postaviť štátnu ľudovú školu. Prvých žiakov privítala v septembri 1913, takže o chvíľu oslávi 110. výročie.

Ako vysvetľuje miestny rodák, profesor histórie Leon Sokolovský, vyučovanie spočiatku prebiehalo výhradne v maďarčine a používanie rodného jazyka sa dokonca v priestoroch inštitúcie tvrdo trestalo. Po vzniku Československej republiky v roku 1918 sa však škola stala štátnou školou s vyučovacím jazykom slovenským. Postupne v nej sídlili viaceré vzdelávacie inštitúcie, ako posledná Lesnícka majstrovská škola, po roku 1989 však budovu predali a využívali ako sklad či sýpku.

„Bol to veľmi smutný pohľad. Povedali sme si však, že sa s tým pokúsime niečo urobiť,“ hovorí Hroncová a my pri pohľade na fotografie spred pár rokov chápeme, aké obrovské množstvo práce už nadšenci na tomto mieste vykonali. Spolu so siedmimi nezamestnanými miestnymi a dobrovoľníkmi z Bratislavy počas pandémie vyniesli tony smetia a obili znečistené, zavlhnuté a plesnivé časti stien, aby budova začala nanovo dýchať... „Z takéhoto smutného pohľadu sa do roka a do dňa podarilo priestor vyčistiť takto,“ ukáže Hroncová s iskierkou v oku na priestory okolo seba.

Pozornosť si však vyžadujú aj ďalšie budovy v areáli Starej školy, aby tak vnikol ucelený priestor, atraktívny pre domácich aj turistov. "Obytný dom v tvare kocky z 80. rokov 20. storočia aktuálne budujeme na ubytovacie zariadenie pre turistov s 18 lôžkami, pretože v regióne takéto kapacity veľmi chýbajú“, uviedla iniciátorka projektu Silvia Hroncová.

Na pozemku je tiež budova s garážami, kde budú v budúcnosti umelecké rezidencie s ateliérmi, a historická drevená stodola, ktorá kedysi slúžila ako priestor pre domáce zvieratá a skladisko. Po vyčistení a úprave v nej však nedávno otvorili turistické informačné centrum, v ktorej sa návštevníci dozvedia o bohatých prírodných a kultúrnych atrakciách regiónov Novohrad, Gemer a Malohont.

V hlavnej sezóne od júla do septembra bude otvorené v čase od 10. do 17. hodiny, mimo nej sa informácie pre turistov presunú do ubytovne vedľa hospodárskej budovy, kde sa im bude venovať správkyňa areálu. „Do priestoru bývalej stodoly sme kupovali informačný pult a tiež sedenie pre návštevníkov, kde si môžu ľudia posedieť a ochutnať lokálne občerstvenie,“ približuje Hroncová.

V Starej škole však uvidíte pôvodný nábytok – stoly, stoličky, kachle, tabuľa či pultíky, v ktorých sú vystavené predmety, to všetko kedysi slúžilo žiakom a pedagógom. „My sme takí rodinní zberatelia, máme veľmi radi historické veci, takže všetko, čo bolo dobré, sme sa snažili zachovať,“ vysvetľujú Hroncovci. V Bratislave sa venujú najmä divadelnému a filmovému umeniu, v Kokave nad Rimavicou však v nadväznosti na minulosť predstavujú najmä sklenené diela. Aktuálne v Starej škole prebieha výstava Príbeh skla III., ktorá sa tento rok venuje fenoménu Zlatej Zuzany a jej tvorcovi, sklárskemu majstrovi Jozefovi Staníkovi.

"K tomu ateliér skla VŠVU pod vedením Patrika Illa predstaví prierez prác svojich študentov a ich voľnú autorskú tvorbu. Súčasťou bude taktiež výber diel zo sklárskeho sympózia v Lednických Rovniach a workshop so sklárskou umelkyňou Pavlínou Šváchovou," uvádzajú organizátori. Workshop sa bude venovať spracovaniu drobných sklenených perál nad sklárskym kahanom, čo je technika, ktorá stála pri zrode sklárstva.

To má v Kokave nad Rimavicou dlhú tradíciu, dnes sa mu už však venuje len rodinná firma IOP-plus Ľubomíra Záňa sídliaca neďaleko Starej školy. Hoci v roku 2008 začínala pomerne skromne, v súčasnosti už poháre či vázy ručne zdobené brúsením, maľovaním, gravírovaním či Swarovského kryštálikmi vyváža aj za hranice našej republiky.

Región tak konečne znova ožíva a Hroncovcom sa postupne plní sen. „„Je to naozaj krásny, výnimočný kraj, nedotknutý a autentický. Veľmi chceme, aby ho spoznali aj turisti a zároveň túžime, aby Starú školu obyvatelia Kokavy aj okolia vnímali ako prostredie, ktoré slúži všetkým,“ uzatvára Hroncová s úsmevom. „Radi by sme zo Starej školy do budúcna urobili areál, kde by ľudia mohli stráviť celý deň.“

 

 

Autor: © Zoznam/ako

Zdieľať článok na Facebooku