Reportáž z Kolumbie: Domorodí Arhuakovia žijú v harmónii s prírodou, radia to aj zvyšku sveta

 

1. Spojenie s pôdou

Od tretieho storočia žijú domorodí obyvatelia v týchto posvätných horách v úzkom kontakte s prírodou: ich domy sú postavené z hliny a slamy, vlnu zo svojich oviec používajú na výrobu odevov a pestujú si vlastné potraviny.

"Ľudstvo musí slúžiť prírode," povedala agentúre AFP Leonor Zalabatová, prvá domorodá predstaviteľka Kolumbie v OSN.

"Svetoví lídri musia poznať prírodu, ale zdá sa, že to tak nie je, poznajú ju len z histórie a univerzít," dodala počas návštevy svojej dediny pred návratom do New Yorku.

 

2. Myslieť kolektívne

Znalosti predkov Arhuakov, ktoré UNESCO uznalo za nehmotné dedičstvo ľudstva, uprednostňujú kolektívne myslenie pred individuálnym.

„Kolektívny život je všade, v celom ľudstve (...) Avšak mentalita, ktorú sme si vytvorili, je taká, že dávame jednotlivcovi prednosť, čím nás jednotlivec núti opustiť kolektív,“ dodala Leonor Zalabatová.

Jedna z náčelníc dediny Seydin Aty Rosadová hovorí, že sa cíti byť spojená so "všetkými ženami na svete". "Existuje len jeden muž a jedna žena. Preto keď sa niečo stane mužovi, nech je kdekoľvek, je spojený so všetkými. Rovnaké je to aj u žien," vysvetľuje a pri zdobení svojich tkáčskych výrobkov čerpá inšpiráciu z hôr, ktoré ju obklopujú.

 

3. Rešpektovanie života

Pre Leonor Zalabatovú neexistuje na zemi nič, čo by sa ľudstva „netýkalo“. "Nič nie je samo o sebe, všetko je súčasťou celku, ktorý zaisťuje rovnováhu v prírode," hovorí. "Kameň uchováva klímu, prostredie daného miesta, a malo by byť posvätné rešpektovať každý kameň tam, kde sa nachádza".

"Miesta, kde sú lesy, kde je voda, rieky a zasnežené hory, sú pre nás posvätné. Sú to životné priestory, ktoré musíme chrániť, aby sme zaistili budúcnosť našich detí," vysvetľuje jej syn a vedúci komunity Arukin Torres.

 

4. Hľadanie rovnováhy

Nie je nezvyčajné nájsť v tkanej taške Arhuakov mobilný telefón. Napriek tomu, že si títo domorodci zachovali tradičný odev a vieru predkov, nie sú odrezaní od západného sveta.

Vďaka solárnym panelom majú vo svojich spoločných chatrčiach elektrinu, od detstva sa učia španielsky a niektoré rodiny posielajú svoje deti študovať na univerzity v susedných mestách.

Snažia sa však udržať rovnováhu medzi oboma svetmi. „Myslíme si a veríme, že život je možný, ak existuje rovnováha,“ hovorí Arukin Torres. "Preto trváme na tom, že nesmieme ďalej meniť životné prostredie," dodáva.

 

 

Zdieľať článok na Facebooku