Po stopách našich predkov: Toto je 12 najlepších skanzenov Slovenska

01.09.2016 |   |    | 

Každý z nás by mal poznať históriu svojej rodnej krajiny. Slovensko nám to umožňuje rôznymi spôsobmi. Veľa zaujímavého sa dozviete v našich slávnych hradoch aj v múzeách, ktoré zhromažďujú vzácne artefakty z dejín. Ak však chcete vedieť, ako sa žilo obyčajným ľuďom, navštívte jeden zo slovenských skanzenov. Nájdete ich v každom kúte našej nádhernej krajiny.



 

ČIČMANY

Rázovitá obec Čičmany, obkolesená Strážovskými vrchmi a Malou Fatrou v južnej časti Rajeckej doliny, sa preslávila originálnymi drevenicami s charakteristickou bielou ornamentálnou výzdobou. Autormi ornamentov boli ženy, ktoré najskôr hlinou a neskôr vápnom zdobili pôvodne len nárožia domov. Od 19. storočia však postupne pribúdali ozdobné motívy v celom exteriéri drevených neomietaných domov. Maľba mala chrániť drevené trámy pred vlhkosťou a pred rozpraskaním spôsobeným slnečnými lúčmi. Geometrická ornamentika sa používala aj vo výšivkách, ktoré zdobili čičmianske kroje, obrusy a obrázky.

Pamiatkovú rezerváciu tvorí 136 dreveníc. Najlepšie zachovaný je jednoposchodový Radenov dom a susedný prízemný Gregorov dom, do ktorých umiestnili stálu národopisnú expozíciu. Vďaka nej sa návštevníci môžu oboznámiť s históriou a ľudovou kultúrou tejto oblasti.

 

VLKOLÍNEC

Miestna časť Ružomberka – Biely Potok je východiskom do jednej z najnavštevovanejších slovenských osád Vlkolínec –  mimoriadne pozoruhodnej oázy ľudovej architektúry, ktorú zapísali do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Osada, ktorá sa po prvý raz spomína v roku 1376, ako jediná obec na Slovensku nie je narušená novou výstavbou a predstavuje unikátny urbanistický celok pôvodných ľudových stavieb. Pôvodne to bola osada drevorubačov, pastierov a poľnohospodárov.

Vlkolínec je typickým príkladom dvojradovej ulicovky s dlhými dvormi. V strede osady stoja dva najčastejšie fotografované objekty– zrubová dvojpodlažná zvonica z roku 1770 stojaca na kamennom podstavci a zrubová studňa z roku 1860. K chráneným objektom osady patrí 45 dreveníc s hospodárskymi dvormi z 18. storočia. Jedinečným bol spôsob ich úpravy. Dvakrát ročne ich pretierali modrou, ružovou a bielou vápnovou farbou.

 

MARTOVCE

Jednou z expozícií Podunajského múzea v Komárne je roľnícky dom v obci Martovce, ktorý reprezentuje ľudovú architektúru oblasti a tradičné bývanie. Martovce ležia pri sútoku riek Nitry a Žitavy, 18 km severovýchodne od Komárna. Kvôli svojej geografickej polohe bola obec pomerne izolovaná od ostatných dedín a miest. Aj preto sa tu mnohé prvky ľudovej kultúry zachovali dlhšie ako v okolitých obciach, čo platí aj pre ľudovú architektúru.

Dom č. 101 bol  vyhlásený za pamiatkovo chránený objekt a je v ňom zriadená expozícia ľudového bývania. Tradičný roľnícky dom podľa nápisu na hrade postavil István Nagy v roku 1871. Dom postavili zo zmesi hliny a slamy technikou vykladania. Štít domu je vypletaný prútím, strechu prikrýva trstina.  Vnútorné členenie pôvodne trojpriestorového obytného domu pozostávalo z prednej izby, pitvora s oddelenou kuchynskou časťou s otvoreným komínom a komory, z ktorej posledný majiteľ vytvoril zadnú izbu a k obytnej časti budovy pristaval dnešnú komoru a maštaľ. Izby sú zariadené pôvodným martovským maľovaným nábytkom z konca 19. a zač. 20. stor.

 

MYJAVA

Zrekonštruovaný objekt pôvodného gazdovského dvora v Turej Lúke prezentuje tradičné formy života a bývania v myjavskom regióne - nájdete tu stále expozície krojov, náradia a nástrojov. Navyše, keďže ide o živú expozíciu, o Gazdovský dvor sa stará gazda s gazdinou. Pri návšteve zariadenia v myjavskej miestnej časti Turá Lúka sa stanete účastníkom bežného života poľnohospodárskej usadlosti v rokoch 1900-1950. Máte možnosť ochutnať, čo práve v deň vašej návštevy gazdiná uvarila, môžete vidieť gazdu pri starostlivosti o domáce zvieratá, môžete si vyskúšať viazanie myjavských ručníkov, či obliecť sa do myjavského kroja.

Okrem bežnej prevádzky ponúka Gazdovský dvor v Turej Lúke aj tematicky zamerané podujatia pre verejnosť (kopaničiarska svadba, zabíjačka, dupanie humna).

 

VEĽKÉ LEVÁRE

Západoslovenskú obec Veľké Leváre preslávili najmä habáni - príslušníci sekty anabaptistov-novokrstencov, ktorá vznikla začiatkom 16. storočia v alpských krajinách. Svojím spôsobom života sa snažili napodobniť obec prvotných kresťanov založenú na spoločnom vlastníctve majetku a výrobných a spotrebných statkov. Nazývali sa „bratmi“ a „sestrami“ a svoje sídliská označovali ako „bratský dvor“. V prízemiach domov murovaných z nepálených tehál, prípadne z nabíjanej hliny, boli pôvodne rozsiahle haly s centrálne situovaným stĺpom, nesúcim trámový strop. Využívali sa napr. na spoločné dielne, alebo na spoločné stravovanie.

Najväčšiu zachovanú lokalitu pôvodného obydlia habánov v Európe nájdete práve na Slovensku. Život tohto zaujímavého spoločenstva pripomína Habánsky dvor vo Veľkých Levároch. Ide o pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry, ktorú tvorí 22 pôvodných viacpodlažných stavieb zo 17. – 19. storočia. Okrem unikátnych stavieb tu môžete navštíviť aj Múzeum habánskych remesiel, ktoré sa nachádza v Iszerovom dome.

 

MARTIN

Múzeum slovenskej dediny v lokalite Jahodnícke háje v juhovýchodnej časti Martina je najväčšou národopisnou expozíciou v prírode na Slovensku. Expozícia podáva obraz tradičného ľudového staviteľstva, bývania a spôsobu života obyvateľov oblastí severozápadného Slovenska v období druhej polovice 19. a prvej polovice 20. storočia.

V areáli múzea sa nateraz nachádza 129 objektov obytného, hospodárskeho, technického, spoločenského a sakrálneho charakteru. Časť objektov je interiérovo zariadená a sprístupnená návštevníkom. Sú to roľnícke usadlosti s obytnými a hospodárskymi stavbami, solitéry technických, spoločenských a sakrálnych stavieb. K najpozoruhodnejším stavbám patrí zemianska usadlosť z Vyšného Kubína z roku 1748, olejáreň z Oravského Veselého, krčma z Oravskej Polhory z roku 1811, rímsko-katolícky drevený kostolík z Rudna pochádzajúci z roku 1792, filagória zo Slovenského Pravna, či voziareň z Moškovca, škola z Petrovíc, usadlosť z Vavrišova a mnoho iných.

 

ZUBEREC

Len 3 km od Zuberca sa na poľane Brestová pod Západnými Tatrami nachádza jedinečný skanzen - Múzeum oravskej dediny. Jeho stredom preteká Studený potok, na brehoch ktorého je na ploche približne 20 ha postavená dedina - súbor charakteristických ľudových stavieb z jednotlivých oravských regiónov. Návštevník tu nájde obytné a hospodárske stavby (obytné domy, poľnohospodárske usadlosti, komory, senníky, salaš, atď.), sakrálne stavby (drevený kostol, cintorín, zvonice) a objekty oravských remeselníkov (remeselnícky a plátennícky dom, valašský mlyn a pílu, valchu, vyhňu, hrnčiarsku pec, atď).

Múzeum je architektonicky rozdelené do piatich celkov. Dolnooravský rínok reprezentuje bohatšiu časť dolnej Oravy s honosnejšími stavbami rozloženými vo voľnejšom priestore. Mlynica pri potoku sústreďuje vodný mlyn, pílu a valchu na úpravu súkna so spoločným vodným náhonom. Zamagurská ulica s domami a hospodárskymi stavbami bohatých a stredných roľníkov predstavuje charakteristickú štruktúru oravskej dediny. Goralské lazy charakterizujú najchudobnejšiu časť Oravy ležiacu na juhovýchodných svahoch Oravských Beskýd. Areálu dominuje cintorín a neskorogotický drevený Kostol sv. Alžbety zo Zábreže z 15. storočia stojaci na vyvýšenom mieste.

 

PRIBYLINA

Pod južnými svahmi Západných Tatier stojí Múzeum liptovskej dediny dokumentujúce ľudovú architektúru Liptova. Začalo sa stavať v súvislosti so zaplavením rozsiahleho územia na západ od Liptovského Mikuláša pri výstavbe vodného diela Liptovská Mara. Pôvodné stavby boli rozobrané na mieste vzniku a ich vzácne časti sa previezli a osadili do presných kópií pôvodných objektov. Vzniklo tak najmladšie múzeum v prírode na Slovensku.

K najväčším klenotom svetskej a sakrálnej ľudovej architektúry patrí goticko-renesančný kaštieľ z Parížoviec a ranogotický Kostol Panny Márie z Liptovskej Mary. Kaštieľ patrí k najstarším zemianskym stavbám Liptova a pri jeho prehliadke zaujmú viaceré architektonické detaily a neskorogotické nástenné maľby. Kostol je oveľa starší, jeho základy sú románske a pochádzajú pravdepodobne z 12. storočia. Bol prestavaný v druhej polovici 13. storočia, neskôr ho rozšírili a v 17. storočí pristavili vežu. Zaujímavým objektom je aj jednotriedna škola s bytom učiteľa z Valaskej Dubovej a expozícia dobových úľov v ovocnom sade pri škole.

 

BARDEJOVSKÉ KÚPELE

Na okraji Bardejovských kúpeľov stojí Múzeum ľudovej architektúry - najstarší skanzen na Slovensku. Expozíciu v súčasnosti tvorí takmer 30 objektov tradičnej ľudovej architektúry z oblasti horného Šariša a zo severovýchodného Zemplína. Dominantami sú dva drevené chrámy východného obradu - gréckokatolícky chrám z Mikulášovej a pravoslávny chrám zo Zboja. Oba drevené kostolíky sú skvelou ukážkou sakrálnej architektúry.

Okrem obytných domov so stodolami tu umiestnili aj objekty s technickým zariadením: kováčsku vyhňu, sušiareň ovocia, vrták na vŕtanie drevených vodovodných rúr hnaný vodným pohonom či valchu na výrobu súkna.

 

STARÁ ĽUBOVŇA

Samostatnú muzeálnu expozíciu pod hradom Ľubovňa na severe Slovenska predstavuje Múzeum ľudovej architektúry. Tvorí ho súbor ľudových stavieb z okolitých dedín, ktorý spolu s hradom vytvára jedinečnú krajinársky veľmi pôsobivú scenériu. Zhluk vidieckych domov v skanzene pripomína malebnú podhradskú osadu a dokumentuje vývoj ľudového staviteľstva v okolitej oblasti. Sprístupňuje 25 zrubových drevených objektov pochádzajúcich z obdobia od prvej polovice 19. storočia do začiatku 1. tretiny 20. storočia.

Okrem roľníckych obytných domov približujúcich tradičnú kultúru bývania a hospodárenia do skanzenu umiestnili i sezónne hospodárske využívané objekty. Súčasťou expozície je napr. aj kováčska vyhňa, hájovňa, škola a vodný mlyn zo Sulína. Najcennejším exponátom skanzenu je gréckokatolícky kostolík z Matysovej z roku 1833.

 

VYCHYLOVKA, NOVÁ BYSTRICA

Národopisná expozícia v prírode prezentuje kopaničiarsky spôsob osídlenia, ktorý bol charakteristický pre kysucký región. Hlavným dôvodom vybudovania Múzea kysuckej dediny bola záchrana vzácnych objektov ľudovej architektúry z obcí Riečnica a Harvelka, ktoré mali byť výstavbou vodného diela Nová Bystrica zatopené. Postupne sa do MKD premiestňovali obytné a hospodárske budovy, technické a sakrálne stavby z viacerých kysuckých obcí.

V skanzene sú zachované aj stavby in situ – sezónne obydlia pre pastierov, tzv. cholvárky. Centrum dediny tvorí  Kaplnka Panny Márie Ružencovej zo Zborova nad Bystricou, krčma z obce Korňa a najstarší obytný dom z roku 1806 z Oščadnice. Expozícia je pre návštevníkov zaujímavá svojim tichým prostredím, rozľahlým areálom a krásnou okolitou prírodou.

 

SVIDNÍK

Pamiatky ľudovej architektúry materiálnej a duchovnej kultúry Ukrajincov a Rusínov sú sústredené v národopisnej expozícii v prírode, ktorá sa rozprestiera nad svidníckym amfiteátrom v svahovitom teréne lokality Kochanovský  breh. Pôsobivému skanzenu s uceleným súborom ľudových stavieb dominuje vzácny drevený kostol  z roku 1766, ktorý pôvodne stál v obci Nová Polianka.

Na ploche asi 11 ha sa rozkladajú skupiny malebných, slamou a šindľom krytých roľníckych obydlí zo severovýchodu Slovenska. K typickému prostrediu vidieckych usadlostí patria hospodárske budovy a objekty ako studne, stodoly, senníky a chlievy. V expozícii sa nachádza furmanská krčma z 2. polovice 19. storočia. Charakteristickou súčasťou expozície sú aj typické vidiecke technické stavby ako vodný mlyn a vodná píla, kováčska dielňa, požiarna zbrojnica a škola.

 

Zdielať článok na Facebooku

Hodnotenie článku:
4.3/5 (35 hlasov)

Piatok, 23. jún. 2017. Meniny má Sidónia.

Najnovšie príspevky

Foto dňa