Nádherný hrad Karlštejn - klenotnica českých kráľovských pokladov

11.06.2018 |   |    | 

Karlštejn leží na mohutnej vápencovej skale na ľavom brehu rieky Berounky v Českej republike. Je dobre ukrytý medzi kopcami a návštevníkom sa pred zrakmi zjaví nečakane. Výstavba Karlštejnu sa začala pred 670 rokmi 10. júna 1348, keď bol položený jeho základný kameň.



 

Hrad Karlštejn dal vybudovať český kráľ a rímsky cisár Karol IV. ako klenotnicu pre uloženie kráľovských pokladov z bezpečnostných dôvodov. Panovník, ktorý tam býval už v roku 1355, dohliadal na jeho dostavbu a výzdobu interiérov. Hrad dostavali v roku 1365, keď bola 9. februára toho roku vysvätená kaplnka svätého Kríža vo Veľkej veži vysokej 60 metrov. Kaplnka patrí k najkrajším priestorom hradu, je zdobená polodrahokamami, zlatom, hviezdami z benátskeho skla, pozlátenými reťazami.

Na hrade panovník zhromažďoval vzácne predmety - kráľovské poklady, listiny a relikvie. Poklad s korunovačnými klenotmi Svätej ríše rímskej uložil v kaplnke svätého Kríža. Na začiatku husitských nájazdov boli však cennosti prevezené na iné miesto. Späť na hrad sa vrátili v roku 1436 a pobudli tam do 22. júna 1619, kedy ich kvôli bezpečnosti opäť odviezli.

Po roku 1625 hrad postretli rôzne úskalia a na konci tridsaťročnej vojny ho dobyli švédske vojská. Po vojne hrad vyzeral veľmi schátralo. V roku 1755 darovala Karlštejn panovníčka Mária Terezia Ústavu šľachtičien v Prahe, no slúžil mu iba ako stredisko hospodárskej správy. Chátranie pokračovalo až do konca 18. storočia. V roku 1812 navštívil Karlštejn cisár František I. Hrad ho prekvapil svojou nádherou, takže vydal príkaz na jeho rekonštrukciu a venoval na tento účel aj peniaze. Stavebné opravy v rokoch 1837–1840 súviseli s výmenou strechy na veži a neogotickou rekonštrukciou kostola Panny Márie.

Ďalšia rekonštrukcia hradu v rokoch 1894-1905 pod vedením Josefa Mockera sa týkala oboch veží, spojovacieho mosta a cisárskeho paláca. V roku 1918 sa ujal jeho správy výbor hradu. Od roku 1950 hrad spravovala národná kultúrna komisia a v roku 1955 prešiel pod správu organizácie štátnej pamiatkovej starostlivosti. V polovici 80. rokov 20. storočia zahájili generálnu rekonštrukciu Karlštejna.

V kaplnke svätého Kríža sa zachovalo 129 doskových obrazov Majstra Theodorika, ktoré tvoria najzachovalejší a najvýznamnejší súbor gotickej doskovej maľby na svete a najväčšiu portrétnu galériu českých panovníkov v Českej republike. Vystavená je tam aj kópia Svätováclavskej koruny českých kráľov. Viaže sa k nej legenda, že ten, kto si korunu neoprávnene položí na hlavu, do roka zomrie. Vyskúšal si to ríšsky protektor Reinhard Heydrich. V roku 1942 si korunu nasadil, aby ešte viac potupil český ľud, a do roka bol naňho spáchaný atentát.

Zaujímavosťou hradu je 78 metrov hlboká hradná studňa, v ktorej stavitelia nikdy nenašli vodu. Napriek tomu v nej bolo vody pre Karlštejn vždy dosť. Studňa hruškovitého tvaru slúžila ako cisterna a vodu do nej privádzali dvakrát ročne tajnou štôlňou z miestneho potoka. Táto časť hradu je však z bezpečnostných a prevádzkových dôvodov návštevníkom navždy neprístupná.

Hrad preslávila aj filmová veselohra Noc na Karlštejně (1973) podľa scenára Jaroslava Vrchlického a v réžii Zdeňka Podskalského, ktorá hovorí o tom, že na hrad nesmeli chodiť ženy.

 

Zdielať článok na Facebooku


Foto: Czech Tourism
Zdroj: TASR

Hodnotenie článku:
5.0/5 (2 hlasov)

Piatok, 22. jún. 2018. Meniny má Paulína.

Najnovšie príspevky

Foto dňa