VÝLET Hrad Divín

Rozsiahle majetky v okolí Lučenca vlastnil krajinský hodnostár Dionýz z rodu Tomajovcov už pred tatárskym vpádom. Jeho synovia niekedy po roku 1275 v severnej časti tohto územia vybudovali hrad Divín, ktorý plnil funkciu vojenského, hospodárskeho a správneho centra oblasti.

Dionýzov vnuk Tomáš potom v prvej polovici 14. storočia začal používať meno podľa maďarského názvu lučenského majetku. Stal sa zakladateľom rodu Losonczyovcov, ktorého dvaja členovia, Ladislav a Žigmund, sa zaplietli do protikráľovského sprisahania v Sedmohradsku a kráľ Matej Korvín im v roku 1469 divínske hradné panstvo pre zradu zhabal.

O jeho získanie sa už vtedy usilovali Balassovci, ale Divín dostal do užívania Michal Országh a po ňom Ján Nádasdy Ongor. Po porážke uhorských vojsk pri Moháči, keď o vládu v krajine bojovali medzi sebou dvaja králi, Žigmund Balassa využil neprehľadnú politickú situáciu a v roku 1535 sa Divína zmocnil násilím.

Po roku 1599 stavebnými úpravami a dostavbami zlepšili obranyschopnosť hradu, ktorý sa po obsadení Fiľakova Turkami stal súčasťou obrannej línie na prístupe do oblasti bohatých stredoslovenských banských miest. Kritická situácia na tomto úseku vznikla v júli roku 1575, keď Turci dobyli Modrý Kameň a zaútočili na Divín. Po niekoľkodňových urputných bojoch, keď padla takmer celá posádka hradu, Turci 28. júla Divín obsadili. Hrad bol oslobodený až v roku 1593 počas ofenzívy cisárskych a uhorských vojsk.

V polovici 17. storočia zdedil Divín krajinský a stoličný hodnostár Imrich Balassa. Svoju skvelo sa črtajúcu kariéru si však pokazil násilníckymi činmi. Dvakrát dokonca skončil vo väzení a cisár Leopold si s ním nevedel dať rady. Na Divín umiestnil nemeckých žoldnierov, aby na Balassu dozerali. Pánovi Imrichovi dovolil postaviť si pod hradom nové sídlo. V roku 1670 vyrástol v podhradí opevnený kaštieľ, kde Balassa sústredil bojaschopných mužov.

Ne jednu s nespočetných pitiek pozval do kaštieľa veliteľa hradnej posádky s jeho dôstojníkmi. Opitých hostí dal Balassa zavraždiť a v ich oblekoch spolu s priateľmi vnikli do hradu, kde poľahky premohli spiacich vojakov.

V roku 1674 zaútočilo na Divín cisárske vojsko, ale Balassa svoj hrad ubránil. Po jeho ďalších výčinoch a po zvestiach, že chystá zradu, pritiahli k Divínu žoldnierske zbory generálov Strassolda a Leslieho. Po týždennej delostreleckej príprave vzali hrad útokom a v roku 1679 ho z rozhodnutia Vojenskej dvorskej rady vyhodili do povetria.

 

Obec Divín leží v južnej časti Banskobystrického samosprávneho kraja, v severnej časti okresu Lučenec na hranici s okresom Detva. Susedí s obcami Tuhár, Ružiná a Mýtna. Názov hradu i miestne názvy v okolí Divína poukazujú na staršie obdobie tohto územia. Možno sa len domnievať, že toto osídlenie súviselo s osídlením Poiplia. Po stopách staršieho osídlenia prenikalo do Poiplia aj slovanské obyvateľstvo v hradištnej dobe. Dokazujú to   archeologické nálezy datujúce slovanské osídlenie tejto oblasti až do doby avarsko–slovanskej, aj miestne názvy slovanského pôvodu z 9. až 11. storočia.

 

• Náučný chodník Tuhársky kras - Divín

 

Obecný úrad Divín

Námestie Mieru 654/3
985 52 Divín
Tel.: 047 43 97 301, 047 43 97 207
Fax: 047 45 12 552
E-mail:  starosta@divin.sk,  obecdivin@zoznam.sk
Web: www.divin.sk

Mestské informačné centrum Lučenec
Masarykova 14
984 01 Lučenec
Tel.: +421/47/433 15 13
E-mail.: kolimarova@lucenec.sk
Web: www.lucenec.sk
 

 

Zdroj/autor: Dajama, hrady najkrajšie zrúcaniny, divin, ubytujsa, zamky, drom

Zdieľať článok na Facebooku