Neveľká dedina plná pokladov: Lišov nadchne aj tých, čo precestovali celý svet

 

Obyvateľstvo Lišova sa celé stáročia zaoberalo vinohradníctvom, ovocinárstvom, chovom dobytka a poľnohospodárstvom. Podľa zachovaných záznamov pred prvou svetovou vojnou odchádzali z obce celé vozy ovocia do Budapešti a Viedne.

„Dedina bola v minulosti veľmi dobre rozvinutá. Kedysi tu žilo takých 600 – 700 obyvateľov, dnes ich je už len okolo 220. Pestovalo sa tu najmä hrozno, no keď prišla do regiónu filoxéra (parazit viniča, pozn. red.), nastal prvý odliv. Postupne sa oblasť začala vyľudňovať a keď zavreli aj družstvá, ľudia začali odchádzať za prácou do miest a počty obyvateľov sa rapídne znížili,“ vysvetľuje Jakub Dvorský, spoluzakladateľ OZ Lišov Múzeum.

Dnes sa však život do Lišova znova vracia. Mnohí si zveľaďujú domy po predkoch na rekreačné bývanie a malebná obec láka aj umelcov a remeselníkov, ktorým sa v takomto prostredí dobre tvorí. Najmä v lete sem prichádza aj množstvo turistov, na jedinom mieste totiž nájdu hneď niekoľko unikátnych zaujímavostí.

 

Lišovská izba

„Našu púť na Lišove sme začali v roku 2015. Myšlienkou bolo realizovať projekty cez program Erazmus a zveľaďovať tento región a najmä obec. Prvotne sme začali s rekonštrukciou týchto dvoch objektov a v júli 2017 sme v jednom z nich otvorili etnografické múzeum,“ pozýva Dvorský do tradičného hontianskeho príbytku.

Dom bol postavený v roku 1916 a približne do roku 1985 ešte trvalo obývaný. „Jedná sa o viacgeneračný dom, kde v minulosti každá generácia bývala v jednej izbe. Začínal pitvorom, z neho sa vchádzalo do čiernej kuchyne a potom nasledovali jednotlivé miestnosti, teda chyže,“ poukazuje náš sprievodca na typické hontianske usporiadanie.

Najhonosnejšou bývala predná chyža, ktorá často slúžila ako hosťovská. Najkrajšie zariadenie do tejto miestnosti putovalo najmä preto, že bola otočená do ulice, takže okoloidúci mohli vidieť dovnútra.

Dnes už však zaujímavé exponáty ako nábytok, oblečenie či rôzne náradie zdobia všetky miestnosti. „Väčšina je darom od domácich, aby sa predmety mohli zachovať aj pre ďalšie generácie,“ pochvaľuje si spoluprácu s miestnymi Dvorský. Najväčšou raritou v zbierke je sobášny list z roku 1919. Ženích mal 19 a nevesta len 15 rokov.

 

Keltské obydlie

Len kúsok od tradičnej Lišovskej izby stojí oveľa menej typická stavba – replika keltského okrúhleho obydlia, aké sa aj na našom území objavovali asi pred dvetisíc rokmi.

Študenti z Anglicka, Rumunska a Nemecka ju postavili počas výmenného pobytu na Lišove v lete 2016 z výhradne prírodných lokálnych zdrojov a bez jediného klinca. Obydlie je vyrobené z dreva, steny sú prepletané lieskou a steny majú hlinenú omietku.

 

Galéria masiek

Ešte väčší unikát však nájdete o pár metrov ďalej, ďalší tradičný lišovský dom totiž ukrýva masky z celej planéty. Na Hont sa dostali vďaka Martinovi Davidovi Clarkovi, bývalému profesorovi z Oxfordu, ktorý odišiel od školstva, lebo sa mu nepáčil systém vzdelávania. Angličan založil neziskovú organizáciu, ktorá ako jedna z prvých začala zdôrazňovať princíp Learning-by-doing, teda učenie praxou, a vďaka nej sa dostal aj do Afriky.

Na čiernom kontinente ho nadchli rôzne rituálne masky a po štyridsiatich rokoch sa jeho zbierka rozrástla na úctyhodných štyristo kusov. Clark postupne začal hľadať miesto, kde by ich mohol sprístupniť verejnosti, a voľba padla práve na Lišov. Hneď po vstupe sa tak ocitne v úplne inom svete, kde celé steny pokrývajú nádherne zdobené exponáty, rozdelené do miestností podľa kontinentov.

„Maska je predmet, ktorý spája celé ľudstvo, nájdeme ich nezávisle vo všetkých kultúrach po celom svete. Ľudia už odnepamäti chceli byť niekým iným, chceli získať nejakú schopnosť alebo podporiť nejaký atribút a často na to využívali silu masiek. Akonáhle si ju človek nasadí, dokáže robiť veci, ktoré by v bežnom živote nerobil,“ vysvetľuje Jakub Dvorský, ktorý nás expozíciou sprevádza.

Jedna časť je venovaná maskám z Ázie, používaným najmä v divadle a opere, druhá sústreďuje artefakty z Ameriky a Európy, kde masky poznáme predovšetkým ako atrakciu karnevalov, no najzaujímavejšou je expozícia masiek z Afriky, kde sa nimi dodnes pýšia počas osláv a rôznych rituálov. Voodoo či pohrebné masky sú pomerne ľahko zrozumiteľné, využitie iných však musí priblížiť náš sprievodca.

Od neho sa napríklad dozvedáme, že zvieracie masky mali nositeľovi zabezpečiť nejakú schopnosť daného zvieraťa, masky s bielou farbou slúžili na komunikovanie s predkami a zobrazenia matiek s poprsím naliatym mliekom zase zabezpečovali dobrú úrodu. „Tak, ako matka dokáže nachovať svoje dieťa, príroda má zase uživiť ľudí,“ vysvetľuje Dvorský.

O konkrétnych exponátoch rozpráva veľmi pútavo a návštevníkov upozorňuje na ďalšie zaujímavosti. Napríklad malé masky, ktoré slúžili ako akýsi preukaz totožnosti, zaujímavo tvarované podobizne, ktoré symbolizovali „ľudí Slnka“, teda mimozemšťanov, či na artefakty, ktoré mali podporiť plodnosť u mužov alebo žien.

Prehliadnuť by ste nemali ani najstaršiu masku, ktorú vyrobili asi pred 5000 rokmi kvôli mumifikácii nebožtíka v Egypta, či tú najnovšiu, ktorá má len desať rokov. Londýnsky umelec Hi Tek Alexander ju vyrobil pre videoklip svetoznámej speváčky Lady Gaga.

„Stále sa snažíme získavať nové masky do našej zbierky. Dnes sa už dajú na trhoch v Afrike zohnať aj rôzne repliky, ktoré vyzerajú staro, my však vyhľadávame také, ktoré boli skutočne používané,“ dodáva na záver prehliadky Dvorský a pozýva nás na prechádzku Lišovom, ktorý ešte stále nevytiahol všetky svoje tromfy.

 

Skalné obydlia

Skalné obydlia si spájame skôr so vzdialenými krajinami, navštíviť ich však môžeme aj u nás. V Lišove sa podľa Dvorského nachádza až približne 200 domov ručne vytesaných do tufu a stále sa objavujú nové.

Zoskupené sú na dvoch hlavných miestach – tzv. Drienovské kamenné obydlia necelý kilometer za obcou údajne slúžili ako sklad vína Márie Terézie a miestnosti v nich sú tak veľké, že by sa do nich zmestil aj konský povoz.

Známejšie sú však tzv. podsazenské kamenné obydlia neďaleko centra, ku ktorým sa dostanete svižnou prechádzkou lesom asi za desať minút. Chodník odrazu vyústi do otvorenej čistinky, ktorú na jednej strane ohraničuje mohutné bralo s otvormi.

Tie vraj vznikli v období tureckých vpádov (16. – 17. storočia) ako úkryt pre obyvateľov, podľa Dvorského by však mohli byť ešte o čosi staršie. „Archeologické pramene, ktoré by to potvrdili, však bohužiaľ zatiaľ chýbajú,“ hovorí sklamane.

Aspoň využitie skalných obydlí je pomerne jasné. Niektoré slúžili na uskladnenie vína, iné boli celoročne obývané a napokon existovala aj ich kombinácia, kde časť bola využívaná na bývanie a časť ako pivnica. Jednotlivé miestnosti sa dajú ľahko rozoznať aj dnes.

Vidíme maličkú spálňu s posteľou vytesanou priamo do skalného masívu, kuchyňu s dierou presekanou na povrch a tiež rozľahlú miestnosť v útrobách skaly, ktorá zrejme slúžila na uskladňovanie potravín. Pred vstupom do nej si však treba dávať dobrý pozor, v zemi je totiž otvor do chodby, ktorá sa dala využiť na prípadný núdzový únik.

V obci sa dajú vidieť aj mnohé ďalšie skalné obydlia. Jedno z nich bolo užívané ešte približne do roku 2000, keď zomrela jeho posledná obyvateľka, tetka Filipka. V jednoduchom kamennom domci s čiernou kuchyňou, pecou a jamou na vodu prežila prakticky celý život.

Dnes si už takéto podmienky dokážeme len ťažko predstaviť. Miestni nadšenci na čele s Jakubom Dvorským by však chceli kamenné obydlia znova oživiť a vytvoriť v nich rekreačné bývanie. Možno si tak raz budete môcť vlastnú chyžu v skale prenajať aj vy.

 

Autor: © Zoznam/ako

Zdieľať článok na Facebooku