Guinea
Fakty
Názov krajiny: | Guinejská republika |
Hlavné mesto: | Konakry |
Rozloha: | 245 857 km2 |
Počet obyvateľov: | 12 650 000 (2016) |
Štátne zriadenie: | republika |
Geografická poloha: | západná Afrika |
Časové pásmo: | Slovensko -1 hod. |
Podnebie: |
Horúce, vlhké podnebie. Dažďové obdobie od júna do novembra, juhovýchodné vetry. Suché obdobie od decembra do mája, severovýchodné harmatanové vetry. |
Mena: | guinejský frank (GNF) |
Jazyky: | francúzsky (úradný) |
Správne členenie: | 33 prefektúr a 1 zóna |
Národnost. zloženie: | národnosti: Peuhl (40%), Malinke (30%), Soussou (20%),iné |
Náboženstvo: |
islam (85%), kresťanstvo ( 8%), animizmus (7%) |
Diplomatické zast.: |
SR nemá v Guineji diplomatické zastúpenie. Príslušným je Veľvyslanectvo SR v Abuji, Nigéria.
Pre SR je príslušným Veľvyslanectvo Guineji v Berlíne
Konzulát SR v Guineji |
Víza a doklady:
|
Pre slovenských občanov cestujúcich do Guinei platí vízová povinnosť. Turistické vízum sa vydáva na tri mesiace. |
O krajine
Dejiny: Medzi 13. a 15 storočím bola Guinea súčasťou kráľovstva Mali, dominujúceho celej oblasti. Okolo 15. storočia sem začali prichádzať pastieri kmeňa Fulani. Po islamskej vojne v roku 1725 kontrolovali celé územie. Súčasne sem začínajú prichádzať Portugalci. Začiatkom 19. storočia sa územia zmocnili Francúzi, ktorí tu vyhlásili protektorát v roku 1849. Boj proti nim viedol národný hrdina Samori Touré. V roku 1958 ponúkol francúzsky prezident de Gaulle západoafrickým kolóniám autonómiu alebo úplnú nezávislosť. Jedinou krajinou, ktorá nezávislosť vyhlásila bola Guinea. Francúzi krajinu takmer ihneď opustili a zobrali zo sebou tiež celú infraštruktúru. Vodca krajiny Touré začal spolupracovať so Sovietskym zväzom, zaviedol novú menu syli.
V roku 1961 však krajina vzťahy zo Sovietskym zväzom prerušila. Kolektivizácia poľnohospodárstva viedla k úteku asi milióna obyvateľov krajiny. Situáciu stabilizovala až potravinová pomoc USA. Prezident Touré dlhodobo presadzoval príslušníkov vlastného kmeňa Malinké a utláčal ostatné kmene. Výsledkom bol útek štvrtiny obyvateľov do zahraničia. Počas tohto obdobia sa Guinea dostala na prvé miesto v zozname Amnesty International ako krajina najviac porušujúca ľudské práva. Touré dokonca nechal jedného z svojich politických oponentov vo väzení vyhladovať. Potom ako sa prezident Touré snažil o kolektivizáciu poľnohospodárstva, obyvatelia v roku 1977 proti jeho vláde povstali.
Touré následne usporiadal svoje vzťahy s Francúzskom. Pred Tourého smrťou krajinu navštívil francúzsky prezident Giscard d'Estaing. Po Tourého smrti uskutočnila armáda bleskový štátny prevrat. Prezidentom sa stal Lansana Conté. Nová vláda prisľúbila reformy a zlepšenie politickej situácie v krajine. Tá sa však veľmi nezlepšila. Životný štandard v krajine sa nezmenil a vláda má oveľa vyššie výdavky na armádu ako na zdravotníctvo alebo školstvo. Po zmanipulovaných voľbách v roku 1993 došlo k ďalšiemu neúspešnému štátnemu prevratu.
Zmanipulované referendum v roku 2001 viedlo k ustanoveniu prezidenta Contého ako doživotného prezidenta. Opozičné strany sa následných volieb nezúčastnili. Prezident Conté sa udržal pri moci až do svojej smrti, v roku 2008.
Po smrti prezidenta Lansanu Contého prevzal moc v štáte armádny kontingent pod vedením kapitána Moussu Dadisa Camaru. Dadis sľúbil, že urobí rázne kroky, čo najrýchlejšie zorganizuje voľby a vráti sa do vojenských kasární. Tieto opatrenia trvali až do roku 2009, kedy oznámil že zvažuje kandidatúru v nadchádzajúcich voľbách. Toto vyhlásenie spolu s nárastom násilia zo strany armády však vyvolalo zúrivé reakcie. Dňa 28. septembra 2009 zasiahla armáda násilne proti veľkej demonštrácii. Komisia OSN odsúdila udalosti ako zločin proti ľudskosti a predpokladá sa, že zahynulo viac ako 150 ľudí. O dva mesiace neskôr bol Dadis postrelený po spore s jeho asistentom Toumba Diakite.
Na stretnutí v roku 2010 sa Dadis, jeho viceprezident Sekouba Konaté a Blaise Compaoré, prezident Burkiny Faso, dohodli na dvanástich princípoch, ktoré sľubovali zmenu systému počas nasledujúcich šiestich mesiacov. Dočasná vláda dohliadala na prechod k civilnému právu do konca roka 2010.
V prvých demokratických voľbách od získania nezávislosti od Francúzska, v roku 1958, zvíťazil Alpha Conde z etnickej skupiny Malinke. Rezidencia prezidenta Condeho v Conakre bola terčom ozbrojeného útoku v roku 2011. Budova bola čiastočne zničená, ale prezident nebol zranený. Voľby, ktoré boli naplánované na rok 2012, Conde odložil na neurčito, aby sa zabezpečila ich transparentnosť. V roku 2015 sa konali posledné prezidentské voľby, ktoré opäť vyhral Alpha Conde.
Bezpečnostné riziká: Krajina je z bezpečnostného hľadiska vo všeobecnosti bezpečná, v Konakre je zvýšená kriminalita na trhoch a autobusových staniciach /Gare Voiture de Madina/. Začiatkom roku 2007 sa konali demonštrácie a protesty voči hospodárskej politike prezidenta, bolo vyhlásené i stanné právo. Odporúča sa pred vycestovaním do krajiny oboznámiť sa s politickou a bezpečnostnou situáciou v krajine.
Zdravotná starostlivosť: V Conacry a na vidieku je len na základnej úrovni. V prípade nevyhnutnosti sa odporúča navštíviť nemocnice Clinique Pasteaur /tel 412555/. Lekárne v Conacry sú relatívne dobre zásobené. Vyžaduje sa doklad o očkovaní proti žltej zimnici a cholere pri vstupe do krajiny. Rizikom je malária a horúčka dengue. Odporúča sa piť vodu len z uzatvorených fľašiek.
Internet (.gn): https://allafrica.com/guinea/
Komunikácia: Telekom (áno), Orange (áno), O2 (nie)
Bez záruky: Guinea je jedinou africkou krajinou, ktorá prijala čínsky model socialistického hospodárstva. V roku 1967 tu dokonca prebehla krátka kultúrna mini revolúcia. O desať rokov neskôr prebehla “revolta trhovníčok.” Ženy pracujúce na trhu sa vzbúrili potom, ako prezident Touré chcel zavrieť tradičné trhy a snažil sa, aby boli potraviny predávané cez štátne podniky.
Doprava
V prípade jazdy vlastným alebo prenajatým vozidlom v Guinei je potrebné si preveriť, že sú všetky doklady vrátane poistky v perfektnom stave, pretože budú počas cesty neustále kontrolované na policajných uzáverách. Prenájom auta na cestovanie mimo Konakry je zvyčajne veľmi drahé a ponuka je nízka.
Hlavná diaľnica spája Konakru s Mamou. Je asfaltová, ale je tak deravá a hrboľatá, že by bolo lepšie keby radšej vôbec nebola spevnená. Diaľnica z Mamou do Labé je v trochu lepšom stave. V súčasnosti sa usilovne pracuje na obnove infraštruktúry, takže sa situácia môže čoskoro zmeniť. Popri nových cestách vznikajú aj nové čerpacie stanice. Mimo hlavných ciest sú cesty neupravené a často nepriechodné po daždi. Pozdĺž menších ciest nie sú čerpacie stanice, v ojedinelých prípadoch sa dá kúpiť benzín vo fľašiach.
V Guinei nie sú žiadne autobusy ako také, ale skôr taxíky (taxi-brousse). Tieto sú zväčša trochu otlčené Peugeoty 505, ktoré vyzerajú, akoby cez ne prešiel tank. Sú menšie ako autobusy, ale to vodičom nebráni v tom, aby sa tam pokúsili napchať toľko cestujúcich ako do minibusu. Zatiaľ čo vo zvyšku západnej Afriky taxíky prepravujú asi sedem pasažierov, tu v Guineji dokážu do toho istého auta vtesnať deviatich, prípadne posadiť niekoho na pyramídu batožín na streche. Za pohodlné, bezpečné a spoľahlivé sa označiť nedajú, ale určite sa im hodí prívlastok zážitkové.
Letecky: Jediným medzinárodným letiskom v Guinei je Conakry International Airport, 13 km od centra mesta Konakry. V roku 2016 došlo k jeho modernizácii. Neexistuje žiadna národná letecká spoločnosť, ale na letisku operuje niekoľko medzinárodných a regionálnych leteckých spoločností.
Musíte vidieť
Conakry - v nedeľu je možné stretnúť v meste pouličné oslavy sprevádzané miestnou hudbou, prechádzka po jednom z najväčších západoafrických trhovísk Marché Madina je nevšedným zážitkom;
Fouta Djalon – náhorná plošina s prekrásnymi zelenými horami. Jedno z najlepších trekingových miest v západnej Afrike;
Bossou – ospalá dedina pri hraniciach s Libériou ponúka najlepšie miesto, kde sa môžete stretnúť so šimpanzmi;
Cape Verga – pláže vzdialené len niekoľko hodín z Conacry. Najznámejšími sú pláž Bel Air a Sobané
Súvisiace články
TV program Telkáč.sk
Nenechajte si ujsť svoje obľúbené filmy a seriály.