Unikátny chrám obrátený hore nohami: Kráľovnina studňa predčila aj Tádž Mahal

Kráľovná Udajamatí musí svojho manžela zrejme veľmi milovať. Pre Bhimu I. (asi 1022–1064) necháva na brehu posvätnej rieky Sarasvatí na severozápade dnešnej Indie v štáte Gudžarát vybudovať veľkolepú tzv. schodiskovú studňu. Výstavba Rani Ki Vav (Kráľovninej studne) začína snáď v roku 1063, niektoré pramene však uvádzajú už rok 1032, a trvá 20 rokov. Pod rukami zručných staviteľov vyrastá prekrásna pamiatka, ktorá je pre architektúru vtedajšej Indie typická.

Sedem poschodí, mieriacich pod zem až do hĺbky 28 metrov, zdobia nádherné stĺpy a piliere, rad geometrických vzorov, ale predovšetkým dokonale vytesané sochy. Tých je tu vyše 1500. Vykonané do najmenších detailov znázorňujú hinduistické božstvá, najčastejšie boha Višnu, ďalšie mytologické výjavy, rastliny, zvieratá skutočné aj bájne alebo príbehy z každodenného života. Na tých často dominujú ženské postavy. Svoje miesto tu majú aj zástupy tzv. apsar, ktoré sú pôvabnou obdobou európskych víl či nymf.

Po stáročia stratená

Celá stavba pripomína hinduistický chrám, ale obrátený hore nohami. Hlavná svätyňa sa nachádza na dne a oslavuje vodu a jej blahodárne, liečivé účinky na ľudský organizmus. Voda sa však v priebehu času pre studňu, ktorá je dnes považovaná za jednu z najväčších a najkrajších svojho druhu na svete, stane skazou. Blízka rieka ju postupne zaplavuje nánosmi bahna, až ju pochová úplne. Archeológmi je objavená až v 40. rokoch minulého storočia. V tých 80. potom prebieha jej kompletné odkrývanie. Akonáhle sa ukáže v celej svojej kráse, už jej nič nebráni v tom, aby zamierila na prestížny Zoznam svetového dedičstva UNESCO (2014).

Tento a ďalšie zaujímavé články nájdete v časopise  HISTORY Revue.

Autor: © HISTORY revue / Ilona Kučerová