Zabudnite na davy turistov: Chorvátske jazerá Imotski sú jedinečné, no nepozná ich takmer nik

Modré a Červené

Dvojica jazier je súhrnne pomenovaná podľa mesta Imotski, pri ktorom ležia, každémvšak má ešte svoje pomenovanie podľa farby. Najľahšie sa k nim dostanete autom a z parkoviska neďaleko Červeného jazera ďalej pešo. K obom vedie turistický chodník, ktorý síce nie je fyzicky veľmi náročný, ale potrebujete naň pevnú obuv. K Červenému jazeru sa dostanete už do desiatich minút a odtiaľ sa potom môžete pešo vybrať smerom k Modrému. Tam sa rozhodnete, či chcete zísť až priamo k nemu, alebo si ho obzriete radšej z vyhliadky. Z nej sa vám ponúka skvelý pohľad aj na kontrast s okolitou prírodou, ktorou je táto lokalita dobre známa.

Jedno z nich sa počas roka mení

I keď sú jazerá na prvý pohľad veľmi podobné, v skutočnosti sa od seba v mnohých ohľadoch líšia. Ten najhlavnejší rozdiel je v zdroji vody. Červené jazero totiž dopĺňajú podzemné zdroje, vďaka čomu nikdy nemôže vyschnúť. Modré má však hlavný zdroj zo zrážok. Kvôli tomu sa stane, že niekedy je hlboké takmer 100 metrov, ale potom príde obdobie sucha a kvôli tomu takmer úplne zanikne. Kritické to zvyčajne býva počas horúceho leta, ale niekedy i na jeseň, naopak najviac vody je v jazere počas jari. Značný rozdiel je aj v prístupnosti. Zatiaľ čo k Modrému sa dostanete pohodlne po chodníku, ktorý postupne prechádza dole kopcom, Červené je obklopené strmými útesmi, takže k nemu ľudia bežne nechodia.

Potápanie i plávanie

Na útesoch nad jazerami objavíte vychádzkové chodníky, vďaka ktorým sa môžete prejsť okolo nich a pozrieť si ich z každého uhla. No ak máte chuť aj na iné aktivity, v Modrom jazere si môžete i zaplávať. Zostup k nemu je pohodlnejší a navyše má aspoň malé pieskové brehy, vďaka čomu ponúka aj miesto na oddych. Druhé má veľmi strmé steny, ktoré majú červený odtieň a podľa nich aj dostalo svoje pomenovanie. Tam sa však zasa zvyknú stretávať potápači, ktorí ho využívajú okrem iného aj na tréning skúmania hlbších oblastí v mori. Dokonca tam raz ročne organizujú aj preteky v potápaní. V roku 2017 sa ako prvému človeku na svete podarilo francúzskemu potápačovi dosiahnuť až na dno Červeného jazera.

Pohľad z neďalekej pevnosti

Nad Modrým jazerom sa hrdo týči pevnosť, ktorá sa nazýva Topana a dostanete sa ku nej taktiež po jednom z turistických chodníkov. Výstup nie je náročný a na jeho konci sa dočkáte ďalších úžasných výhľadov dokonca až samotné jazero. Predpokladaný dátum vzniku prvej pôvodnej stavby je v 9. storočí. Neskôr sa dostala do rúk Turkov, ktorí ju využívali pre vojakov a neskôr stavbu premenili na administratívne stredisko. Keď pevnosť v 19. storočí úplne opustili a začala chátrať, postupne ju rozoberali vandali z okolitých mestečiek. Našťastie sa ich podarilo zastaviť a po rekonštrukcii je už momentálne pamiatka voľne prístupná pre verejnosť.

Legenda o bohatej rodine

Keďže je Červené jazero ťažko dostupné, spájajú sa s ním viaceré legendy. Prvá z nich hovorí, že by pokojne mohlo byť aj peklom, keďže ponúka tak desivý pohľad do hĺbky. Ľudia so strachom z výšok sa boja postaviť tak, aby dovideli až na jeho dno. Zvláštny zážitok zažijete aj pri hádzaní kameňa do vody. Ak sa odrazí od stien a strhne aj ďalšie skalky, tak to vytvára veľmi hlučný a dunivý zvuk. Práve odtiaľ pramení prezývka jazera „Peklo“. Druhá legenda hovorí o bohatom Chorvátovi, ktorý žil neďaleko spolu s manželkou a deťmi. Ten sa vraj nesprával dobre a bol k chudobným bezcitný. Boh ho preto preveril poslednou skúškou a zoslal k nemu svojho anjela, ktorý prosil o chlieb. Keďže mu ho nikto z rodiny nedal, tak sa všemohúci nahneval, ich dvor sa prepadol do priepasti, kde ho zaliala voda a tak vzniklo Červené jazero.

Autor: © Zoznam/David