FOTOREPORTÁŽ: Kirgizskí nomádi žijú ako pred stáročiami

Aký je príbeh obyvateľov Kirgizska? Usídlilo sa tu 40 rozmanitých nomádskych kmeňov, ktorí sem pricestovali za planinami a horami, kde sa venovali poľnohospodárstvu a chovaniu dobytka. Dnešná vlajka krajiny vyobrazuje slnko so štyridsiatimi lúčmi, ktoré pripomínajú práve tieto kmene. Okrem toho má symbol jurty, tradičného príbytku.

Kirgizskí nomádi tradične žili tým, o čo sa vlastnoručne postarali lovom. Kvôli ročným obdobiam sa neustále presúvali. V zime sa zdržiavali v nížinách a v lete naopak na vyšších pastvinách. K prírode mali veľmi blízko a hory považovali za posvätné. Pozemky nevlastnili, len ich obývali a zdieľali.

Hoci sa nomádsky spôsob života už takmer vytratil, Kirgizsko je stále tou krajinou, kde si ho človek môže vyskúšať na vlastnej koži. Zatiaľ čo na zimu sa rodiny premiestňujú do malebných dediniek, v ostatných obdobiach žijú v nadmorskej výške vyše 3000 metrov nad morom a každé ráno sa zobúdzajú uprostred panenskej prírody.

Žijú v tradičnej jurte - stane, v ktorom majú jednoduché vybavenie. Hneď zrána sa rozhorí piecka, v ktorej kúria “uhlím” z vysušeného trusu. Na horák sa postaví voda, lebo čaj najlepšie v “čerstvom” počasí zahreje. Na stôl sa položí košík plný čerstvého napečeného chleba a vybrúsené misky domáceho slivkového, malinového či marhuľového džemu. Nesmú chýbať cukríky a oriešky.

Počas dňa treba prevetrať kone a zájsť k blízkemu jazeru. Na koňoch tu jazdia všetci. Deti majú na starosti prínos vody z jazera v bandaskách či dohliadanie na pasúci sa dobytok, dospelí sa zas starajú o potravu. Z barana, ktorého zabijú, žijú niekoľko dní. Buď ho pripravia v parených taštičkách, s ryžou a mrkvou alebo ako polievku so zeleninou. Na večer si všetci sadnú okolo stola v hlavnej jurte a vtipkujú. Humor ich neopúšťa.

Uprostred kirgizskej prírody netreba hľadať elektriku či internet. Hneď, ako sa zotmie, zakúri sa v jurte, nahromadia sa periny a ide sa spať. Je tu úplné ticho a v noci počuť len odfukujúce kone či ovce. Nočná obloha je posiata miliónmi hviezd, ktoré žiaria akosi viac než obvykle. Keďže najbližšia dedina je vzdialená 3 hodiny autom, nedosiahne sem žiadny svetelný smog.

Kirgizskí nomádi pripúšťajú, že tento život nie je ľahký, no v meste je hluk a veľa ľudí. Tu na pláňach je úplný pokoj, nádherná príroda a čas plynie pomaly. A preto sa sem rok čo rok vracajú. Tento štýl života ich napĺňa a veľmi ich teší, keď ho môžu zdieľať aj s návštevníkmi.

Autor: © Zoznam/Lenka & David Haring