Skamenené lesy v Severnej Amerike

Objavy fosílnych lesov

Na ostrovoch arktickej Kanady nájdeme len málo rastlín. Medzi ne patrí arktická vŕba, lišajníky, mach a aj tie sa prebúdzajú k životu len na pár mesiacov. O to viac muselo byť prekvapením pre seržanta americkej armády Dávida Brainarda, keď na ostrove Ellesmere objavil fosílny les. Tento člen Greelyho polárnej expedície priniesol ako dôkaz v roku 1883 aj vzorky konzervovaného dreva. Odvtedy ich bolo objavených v severnej Amerike niekoľko.

Národný park Skamenený les v Colorade

Táto púštna krajina plná pozostatkov starých fosílnych stromov pripomína zábery z filmov o konci sveta alebo naopak - o jeho začiatku. Fosílne stromy sú prísne chránené pred zberateľmi. Niektoré z nich dosahovali výšku až 30 metrov. Ich neopakovateľná farebná pestrosť je spôsobená zložením minerálov, ktoré nahradili drevo. Jaspis je zodpovedný za tmavočervenú farbu, ametyst za jasne bordovú a achát sa vyznačuje farbami od výmyslu sveta.

Pri návšteve parku je vhodné spraviť si zastávku aj v neďalekej púšti, ktorá leží medzi Skameneným lesom a Veľkým kaňonom. Proti prúdu rieky Colorado v Utahu sa zasa nachádza Dúhový most. Je to najväčší prírodný most s dĺžkou 82 metrov. Za výlet stojí aj Národný pamätník Prírodné mosty a Národný park Oblúkov, v ktorých rieky vymleli do skál obrovské oblúky.

Ďalších 5 fotografií v galérii

Tajomstvá uhoľnej bane v štáte Illinois

Veľkým prekvapením bolo, keď sa v štáte Illinois v jednej z uhoľných baní našli pozostatky fosílnych stromov. Na ploche, ktorá zaberala vyše 10 tisíc hektárov, tam povrch uhoľnej žily pokrývajú fosílie stromov a porastu dažďového pralesa. Stromy sú staré až 300 miliónov rokov.

Stovky metrov pod zemou vedci s úžasom prechádzali kilometrami  banských chodieb a na ich povalách mapovali fosílie lesného porastu. Taká rozsiahla súvislá plocha s nálezmi fosílií pravekého dažďového pralesa nie je známa nikde inde na Zemi. Už vtedy bol dažďový prales veľmi rozmanitý a nachádzali sa v ňom stromy, ktoré dosahovali výšku až 40 metrov.

Mumifikované drevo na ostrove Axela Heiberga

Ostrov Axela Heiberga je vzdialený od severného póla necelých 194 kilometrov. Návštevníci musia byť pripravení na nehostinné počasie, ktoré tu panuje aj v letných mesiacoch. Drevo pradávnych stromov je často mineralizované roztokmi vápnika, ale omnoho častejšie je dokonale mumifikované.

Aj po 45 miliónov rokov je v takomto nehostinnom prostredí stále mäkké a to umožňuje geológom bezproblémový odber vzoriek. Po odstránení voľného piesku a nánosov prachu sa odkryje celý koreňový systém a dokonca aj pôvodný listový odpad so šiškami či skamenenými zvyškami hmyzu a chrobákov.

Ďalších 5 fotografií v galérii

Arktída obývaná krokodílmi

Pri pohľade na ľadovú prikrývku Arktídy žasneme pri predstave, že táto oblasť bola kedysi močaristým územím pripomínajúcim floridský Everglades. Skameneliny vo fosílnych lesoch tu dokazujú existenciu aligátorov, krokodílov, korytnačiek, hadov, mlokov, bocianov, koryfodontov - cicavcov s klami, ktoré pripomínajú hrochy. Zaujímavosťou zostáva najmä to, ako tu mohol byť takýto kontrast oproti dnešku, keďže sa ostrov Heiberga za posledných 45 miliónov rokov posunul vplyvom zemských dosiek len veľmi málo.

Kedysi močiarne a dažďové pralesy a dnes vyprahnuté púšte, kaňony alebo ľadová prikrývka nám neustále pripomínajú, že Zem je živá planéta. Podlieha neustálym  klimatickým zmenám a prináša neuveriteľné prekvapenia a nádherné prírodné scenérie aj vo forme fosílnych lesov.

Zdroj/autor: Alex, drom