Komunizmus v najčistejšej podobe: V unikátnych tulou si boli po stáročia všetci rovní

2018-03-21 00:00:00 |   |    | 

Čínske stavby s názvom „tulou“ sú skutočným unikátom. Zaujímavá je ich výnimočná architektúra aj sociálny význam. V hlinených stavbách na kruhovom pôdoryse totiž žili pevne zomknuté komunity, kde si boli všetci rovní a spolu čelili nástrahám vonkajšieho sveta.



 

Na zozname UNESCO sa nachádza až 36 čínskych pamiatok. Jednou z nich je aj hornatá oblasť na juhozápade provincie Fuijan, kde sa nachádza 46 jedinečných stavieb tulou (alebo aj tchu-lou), typických pre etnikum Hakka. Postavené boli v 12. až 20. storočí, väčšina dochovaných stavieb pochádza zo 17. a 18. storočia.

Vznik týchto neobvyklých stavieb uprostred ryžových, čajových a tabakových polí súvisí s ozbrojenými lúpežníkmi, ktorí v 12. až 19. storočí  ohrozovali južné oblasti Číny. Tunajší obyvatelia sa s nebezpečenstvom vysporiadali po svojom a vytvorili si domovy, ktoré by mohli pokojne konkurovať stredovekým hradom. Každý detail je podriadený tomu, aby sa dovnútra nikto nepovolaný nedostal.

Múry tulou majú v spodnej časti hrúbku až takmer dva metre, vďaka čomu ich nepoškodil žiaden šíp alebo strela. Vybudované sú zo zmesi hliny, štrku a dreva a múry sú často ešte horizontálne spevnené konármi, tenkými polenami alebo bambusovými prútmi. Vďaka tomu sú nielen nedobytné, ale odolajú aj výkyvom počasia. V lete príjemne chladia, v zime zas udržujú teplo.

Povestnou Achillovou pätou hrubého múru je iba vstupná brána. Aj s tým sa však domáci vysporiadali šalamúnsky. Tulou majú obvykle len jeden vstup, ktorý lemuje rám z jediného bloku žuly. Ten vypĺňajú 10 až 13 centimetrov hrubé okované dvere, spevnené ešte horizontálne aj vertikálne pevnými drevenými kolmi, ktoré zapadajú do otvorov v žulovom ráme. Niektoré dvere majú ešte navyše v hornej časti nádoby na vodu pre prípad ohňa.

Budovy majú obvykle niekoľko poschodí s rôznym využitím, čomu zodpovedá aj hrúbka múrov. V dolných dvoch podlažiach sú najsilnejšie, lebo sa tam tradične nachádzali komory či sklady. Smerom nahor sa múry zužujú a od tretieho poschodia sa v nich nachádzajú aj okná. Iba horné poschodia totiž boli obytné a z vnútornej strany k nim naprieč celou výškou vedú obvykle štyri schodiská.

Okrem bezpečnosti mali stavitelia na mysli aj tradičné čínske učenia. Budovy sú do prírodného prostredia zasadené v zmysle princípov Feng Shui a ich architektúra sleduje aj tradičný koncept, ktorý by sa dal charakterizovať ako „uzavretý zvonku, otvorený vnútri“. Budovy na kruhovom alebo výnimočne aj štvorcovom pôdoryse sú postavené okolo centrálneho námestia, akéhosi spoločného dvora, vďaka čomu fungovali v podstate na princípe dediny so 600 až 800 obyvateľmi.

Každé tulou má na nádvorí dve alebo tri spoločné studne a menší bohato zdobený chrám, v ktorom sa okrem modlitieb stretávali zástupcovia komunity pri všetkých dôležitých rozhodnutiach. Konali sa tu náboženské obrady, oslavy, stretnutia, sobáše aj pohreby. Okrem studní a svätostánku sa obyvatelia tulou delili aj o toalety, kúpeľne či zbrane. Spoločné boli dokonca aj okolité polia, o ktoré sa všetci starali spoločne.

Menšie tulou zvyklo obývať niekoľko generácií jedinej rozvetvenej rodiny, v tých väčších bolo rodín viac, všetky však žili spolu ako pevná komunita. Unikátom je, že všetci obyvatelia mali úplne rovnaké podmienky bez ohľadu na majetok či sociálne postavenie. Všetky miestnosti mali rovnakú veľkosť a boli postavené z rovnakých materiálov, všetky mali z vonkajšej strany rovnaké zdobenie, rovnaké okná aj dvere. Nikto sa nad nikoho nevyvyšoval.

Izby boli prideľované na základe rodinnej príslušnosti a vždy nad sebou. Každá menšia rodina preto mala k dispozícii dve alebo tri miestnosti na každom poschodí, väčšia ich násobok. Hoci to tak zvonku nevyzerá, vo vnútri boli všetky pohodlné a bohato ozdobené.

Takéto usporiadanie malo aj silný sociálny význam. To, že celá rodina bývala pod jednou strechou, symbolizovalo jednotu a ochranu spoločenstva.  Nasmerovanie všetkých okien k centrálnej svätyni zas zdôrazňovalo úctu k predkom a solidaritu. Keď sa spoločenstvo rozrástlo, k tulou z vonkajšej strany pristavali ďalší kruh na bývanie, alebo vybudovali úplne nové tulou v bezprostrednej blízkosti toho pôvodného. Takto bolo zaručené, že rodina a spoločenstvo zostali stále spolu.

Dnes je to však už minulosťou a malé opevnené mestečká prežívajú len vďaka turizmu ako „živý skanzen“. Návštevníci môžu nazrieť za múry neobvyklých stavieb a dokonca v tulou aj prespať.

 

Zdieľať článok na Facebooku


Foto: Thinkstock, SITA/AP
Zdroj: ako

Hodnotenie článku:
5.0/5 (8 hlasov)


Novinky.sk

Gurman.sk

Utorok, 19. marec. 2024. Meniny má Jozef.
Stream naživo

TV program TV program Telkáč.sk
Nenechajte si ujsť svoje obľúbené filmy a seriály.

Foto dňa