Sídla hriechu a neresti: 5 slávnych miest, kde by sa aj steny červenali

 

HÁREM V PALÁCI TOPKAPI, ISTANBUL, TURECKO

Arabské slovo „harem“ by sa dalo preložiť ako „posvätné miesto, kam nie je dovolené vstúpiť každému“. V ottomanskej dobe sa používalo v dvoch významoch – na označenie sultánovej rodiny, ale aj miesta, kde žila. Hárem paláca Topkapi bol vlastne obytným priestorom sultána, jeho matky, žien, detí, bratov a sestier, ale tiež sluhov, konkubín a čiernych eunuchov, ktorí ich ochraňovali.

Tieto výsostne súkromné a nepovolaným prísne zakázané miestnosti sa od 16. do 19. storočia neustále menili a z architektonického hľadiska sa postupne stali  mimoriadne zaujímavým komplexom. Dnes ho tvorí až tristo komnát, deväť kúpeľov, dve mešity, nemocnica, práčovňa a množstvo menších izieb rôzneho charakteru. Koľko žien jedného muža ho priemerne obývalo, to už dnes presne nevieme, podľa dostupných prameňov mal ale jeden zo sultánov vo svojom háreme až 474 mileniek.

 

ZÁMOK VERSAILLES, FRANCÚZSKO

Každý milovník histórie vie, že minulé storočia mali ďaleko od prudérnosti a v skutočnosti sa šľachta bezstarostne oddávala aj mimomanželskému sexu. Obzvlášť zlú povesť mal v tomto smere zámok vo Versailles. Orgie za zavretými dverami neboli ničím výnimočným, v auguste 1722 sa tam však odohrala udalosť, ktorá sa navždy zapísala do análov.

Priamo pod oknami 12-ročného Ľudovíta XV. tam obcovalo viacero ľudí vrátane markíza de Meuse, vojvodu de Boufflers, markíza d´Alincourt, vojvodkyne de Ratz a kapitána kráľovskej stráže. Pohľad na ich radovánky si nenechalo ujsť množstvo dvoranov a zdiaľky ich vraj sledovali aj obyvatelia mestečka Versailles. Nevedno, či nazeral aj mladučký panovník, isté ale je, že pod jeho vládou nabral úpadok dvora kráľovské rozmery a z Versailles sa stal palác rozkoše a skazenosti.

 

VEREJNÝ DOM, POMPEJE, TALIANSKO

Pompeje patria k skutočne unikátnym miestam, ktoré môže turista navštíviť. Po výbuchu neďalekej sopky Vezuv tu láva v jedinom okamihu zakonzervovala bežný život rímskeho mestečka. Len tejto obrovskej katastrofe vďačíme za to, že tu dnes môžeme vidieť ulice s domami, obchodmi, kúpeľmi a ďalšími spoločnými priestormi, umelecké diela aj predmety osobnej potreby. Obrovskej pozornosti sa tu teší aj malý dom s iným vnútorným usporiadaním, ako majú ostatné. Na jednej strane je vstup, na druhej východ a medzi nimi vedie chodba, ktorá ma po oboch stranách v niekoľkých úrovniach až po strop akési „bunky“ s kamenným ležadlom.

Budovu zdobia mnohé maľby s erotickými, resp. pornografickými motívmi. Bol to totiž lunapar (doslovne „vlčí pelech“) - jeden z deviatich verejných domov v meste, kde svoj nešťastný život trávili prostitútky, zvané lupa (vlčica). Ich profesia bola síce v Pompejách legálna, no väčšina z nich boli otrokyne. Profesorka Kelly Olson z Western University pre CBC vysvetlila, že ženatí muži mohli spať s hocikým okrem manželiek iných mužov. Vydaté ženy takú výsadu nemali a museli byť manželovi verné.

 

CHRÁM SUKUH, JÁVA, INDONÉZIA

Chrám Sukuh sa nachádza na ostrove Jáva, asi 30 kilometrov od mesta Surakarta. Vo vnútri trojúrovňového areálu je okrem svätyne aj niekoľko sôch so znázornenými genitáliami a rôzne erotické výjavy vytesané do kameňa. V minulosti tu totiž vyznávači miestnej verzie hinduizmu zmiešaného s animistickými poverami praktikovali zvláštny rituál, pomocou ktorého sa súdilo, či je dievča ešte pannou alebo už nie..

Pokiaľ bola deva prechádzajúca úzkym priechodom nevinná, magické sily ju práve v tomto mieste mali o panenstvo pripraviť a pri výstupe nahor krvácala. Ak už panenstvo stratila predtým, počas prechádzania chodbou jej jarit (názov ženského jávanského oblečenia) spadne dole. Okrem toho sa tu vykonávali a iné rituály zabezpečujúce plodnosť, o čom svedčí pikantná dekorácia chrámu.

 

LOVECKÝ ZÁMOK GRUNEWALD

Jagdschloss Grunewald z polovice 16. storočia je najstarším palácom v Berlíne. Nachádza sa pri jazere Grunewaldsee a jeho pýchou je predovšetkým vzácna renesančná sála a diela Lucasa Cranacha. Málo návštevníkov ale vie, že sa toto miesto spájalo s obrovským škandálom posledného nemeckého cisára Wilhelma II. V roku 1891 sem jeho sestra princezná Charlotte pozvala niekoľko šľachticov a vysokopostavených politikov.

Ich stretnutie sa večer zvrhlo na neviazané orgie. Alkohol tiekol prúdom, hostia tancovali a onedlho všetci experimentovali so sexuálnymi polohami (s opačným aj rovnakým pohlavím). Nasledujúci deň ich však smiech prešiel, keď dostali listy s detailným opisom (slovom aj obrazom) tejto „swingers párty“. Dnešní historici predpokladajú, že ich autorkou bola samotná Charlotte a večierok zorganizovala práve s cieľom získať podklady na vydieranie svojich významných hostí.

Autor: © Zoznam/ako

Zdieľať článok na Facebooku