Prekvapivý pohľad do histórie: K najväčším atrakciám Londýna patrili trhy na zamrznutej Temži

Prvýkrát sa trh na londýnskej Temži koná v roku 1607. V tom čase najmä na severnej pologuli planéty vrcholí malá doba ľadová, kedy sú teploty dlhodobo nízke a v zime dosahujú rekordne mrazivé hodnoty. Aj keď také obdobie obvykle znamená nižšiu úrodu, a teda aj vznik väčších či menších hladomorov, odolní Angličania vyťažia z nepriaznivého podnebia maximum – na svojej najdlhšej rieke, ktorá silne zamŕza, začnú organizovať trhy. Popri prievozníkoch, ktorí si predajom tovaru kompenzujú stratu príjmov, si na ľade otvoria svoj obchodík aj ďalší ľudia. „Vznikli tak celé ulice z primitívnych obchodov, v ktorých sa dalo zakúpiť čokoľvek,“ píše súčasný americký historik Jonathan Schneer, špecializujúci sa na britské dejiny.

Príde aj kráľ

Obrovská plocha zamrznutej Temže poskytuje pre podnikateľov veľký potenciál, snáď aj väčší, než keby čakali na zákazníkov vo svojom obchodíku kdesi v spleti starých londýnskych ulíc. Na rieke vyrastie aj niekoľko krčiem. Ľad je natoľko pevný, že v stanoch koľkokrát horí oheň. Medzi improvizovanými obchodíkmi sa potom nachádzajú voľné plochy, na ktorých sa šmýkajú deti a prevádzkujú sa rôzne športy a hry. Na Temži to v zime skrátka žije viac ako v meste... Trh sa síce nekoná každý rok, jeho sláva sa ale donesie aj do kráľovského paláca. „Pripravte mi kočiar,“ rozkáže anglický kráľ Karol II. Stuart (1630–1685) a 31. januára 1684 sa na Temžu osobne vydá. Údajne tu ochutná hovädzie mäso, pečené na ražni.

Pozor na topenie!

Trhy lákajú stále viac záujemcov, je však len otázkou času, kým dôjde k tragédii. „Pozor, niečo praská!“ vykríkne ešte obchodník so zmiešaným tovarom, ale viac už urobiť nestačí. Ľad pod ním sa v tej chvíli prelomí a do Temže sa zrúti aj s celým svojim stánkom a zákazníkmi, ktorí u neho práve nakupovali. Koľko obetí si nehoda vyžiadala, nie je známe. Nejde ale o posledné nešťastie na týchto zimných trhoch. V roku 1789 zamrzne rieka znova. Majiteľ lode, ktorá je mu práve k ničomu, ju preto priviaže k provizórnej krčme, ktorá vyrástla na ľade v juhovýchodnej časti Londýna. Cez noc sa ale začnú roztápajúce sa ľady hýbať, čo plavidlo rozkolíše. Kývajúca sa loď, pripútaná k stavbe, so sebou strhne aj pilier krčmy. V jej troskách zahynie päť ľudí.

Slon na koniec

Ani ojedinelé tragédie ale trhy neprekazia, a tak keď Temža v decembri 1813 znova hlboko zamrzne, Londýnčania sa na ňu húfne vyvalia. Mráz je vtedy dokonca natoľko silný, že ktosi privedie slona, ktorý svojou chôdzou cez zamrznutú hladinu demonštruje pevnosť ľadu - a pri tom pobaví prizerajúcich sa. Uvádza sa, že ten rok bol trh na rieke zo všetkých vôbec najväčší. A tiež posledný... Onedlho nato totiž dôjde k zbúraniu starého mestského mosta, ktorého blízko posadené piliere brzdili prietok vody, čo prispievalo k ľahšiemu zamrznutiu rieky. A hlavne sa v tom čase začne klíma otepľovať. S tým mizne aj tradícia zimných trhov na rieke Temža.

Tento a ďalšie zaujímavé články nájdete v časopise  HISTORY Revue.

Autor: © HISTORY revue / Filip Krumphanzl