Hrad Gýmeš

Postavili ho v druhej polovici 13. storočia na mieste staršieho hradiska.

Hrad Gýmeš dal postaviť Ondrej, syn komesa Ivanku zo starého veľmožského rodu Hunt-Poznanovcov. Písomne je existencia hradu doložená v donačnej listine z roku 1253, kde sa píše aj o hrdinstve magistra Ondreja.

Synovia pána Ondreja, ktorý sa stal zakladateľom rodovej odnože Forgáchovcov, si v roku 1295 zdedený majetok rozdelili. Z hradu sa najmenšia čiastka ušla nitrianskemu a tekovskému županovi Tomášovi, ale jeho súrodenci súhlasili, aby si na skale severovýchodne od hradného jadra postavil vlastný palác.

Onedlho sa Gýmeš dostal pod zvrchovanosť Matúša Čáka. O postojoch Forgáchovcov v tom čase veľa nevieme. Isté je, že po smrti trenčianskeho oligarchu panovník tento hrad pôvodným vlastníkom nevrátil.

V roku 1321 sa ocitol v rukách kráľa Karola Róberta, ktorý si ho nechal pre seba. Forgáchovci získali hrad späť v roku 1386 počas dynastických bojov po vymretí mužskej línie Anjouovcov.

Forgáchovcom, ktorí zastávali vysoké dvorské hodnosti a významné funkcie vo verejnom, vojenskom i cirkevnom živote krajiny, Gýmeš slúžil zväčša k ochrane rodových cenností a ako útočisko v prípade nebezpečenstva. Napriek posilneniu jeho obrany prístavbou východného predhradia ho však Turci nakoniec viackrát dobyli.

Napríklad v rokoch 1663 a 1671 po dobytí Nových Zámkov sa zmocnili aj Gýmeša a hrad, s ktorým nerátali vo svojich strategických plánoch, vyplienili. Vytlačením Turkov do južných stolíc Uhorska sa boje o hrad neskončili.

Počas protihabsburských povstaní uhorskej šľachty Forgáchovci zväčša zachovávali lojalitu voči panovníckemu dvoru. Výnimkou bol Šimon Forgách. Počas posledného stavovského povstania sa stal vojenským veliteľom vojska Františka II. Rákócziho. Cisár mu v roku 1709 za zradu zhabal všetky rodové majetky. Gýmeš potom získal do zálohu Pavol Forgách z inej vetvy rodu a v roku 1718 si naň vyslúžil aj darovaciu listinu.

V prvej polovici 18. storočia, keď hrady na Slovensku už zväčša pustli, Pavol Forgách a jeho syn rovnakého mena sa dali do rozsiahlej barokovej prestavby Gýmeša. Obaja pôsobili ako cirkevní hodnostári (starší z nich vstúpil na duchovnú dráhu po smrti svojej manželky Emerencie Révayovej), a tak východné predhradie premenili na posvätný okrsok, kde sa každoročne na deň sv. Ignáca z Loyoly konali púte.

Ústrednou stavbou tu bol kostol zasvätený sv. Ignácovi s dvomi bočnými kaplnkami, sakristiou a rodinnou hrobkou v podzemí. V nej sa nachádzal jeden z oltárov zdobený alabastrovým krížom. Tu, v novom hradnom kostole, slúžil v roku 1720 budúci biskup Pavol Forgách svoju prvú svätú omšu. V rámci barokovej prestavby sa však uskutočnili na Gýmeši aj iné rozsiahle práce. Forgáchovci dali obnoviť niektoré časti opevnenia, vstupnú bránu i paláce svojho "dedičného domu", ako hrad s úctou nazývali.

V roku 1722 si dal Pavol Forgách v obci pod hradom postaviť barokový kaštieľ vsadený do prírodného parku so vzácnymi drevinami. Sem postupne preniesli obytnú funkciu Gýmeša, hoci ten naďalej udržiavali. Ešte začiatkom 19. storočia bol obývateľný. V jeho sieňach naďalej viseli portréty členov rodiny a pravidelne sa v ňom konali púte.

Až po požiari v prvej polovici 19. storočia hrad postupne pustol. Časti hradieb použili ako stavebný materiál na výstavbu cukrovaru. Rodina Forgáchova žila v Jelenci do roku 1919. Posledný Forgách sa po vzniku Československa presťahoval do svojej kúrie pri Balatone v Maďarsku.

 

Obec Jelenec (tiež Gýmeš, Ghymes, Dymes a Gímes) leží pod juhovýchodnými výbežkami pohoria Tribeč. Z hľadiska územnosprávneho členenia patrí do Nitrianskeho kraja a Nitrianskeho okresu. Príchod prvých usadlíkov na toto územie nie je písomne doložený, avšak o ich prítomnosti svedčia archeologické nálezy. Najstaršie pochádzajú od ľudí badenskej kultúry z eneolitu. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1113.

 

• Výlety v okolí Gýmeša
  Vodná nádrž Jelenec – leží v doline neďaleko obce Jelenec
  Prírodná rezervácia Jelenecká gaštanica – známa najkrajším a najstarším umelo založeným porastom gaštana jedlého na Slovensku
  Obec Kostoľany pod Tribečom – malebná dedinka vsadená do pekného prostredia pohoria Tribeč

 

Obecný úrad Jelenec
Hlavná 126
951 73 Jelenec
Tel.: 037/ 631 3204, 037/ 631 3801
Fax: 037/ 631 3317
E-mail: obec.jelenec@stonline.sk

Informačné centrum Nitra
Štefánikova 1
949 01 Nitra
Tel.: 037 16186, 7410906
Fax: 037 7410907
E-mail: info@nitra.sk
Web: www.nisys.sk

Zdroj/autor: Dajama, hrady najkrajšie zrúcaniny, jelenec, nitra, drom

 

 

 

 

Zdieľať článok na Facebooku