Ako sa rodí poklad: Navštívili sme perlovú farmu vo Vietname

Odnepamäti boli symbolom bohatstva a prestíže. Z historických záznamov vieme, že perly boli darované čínskej kráľovskej rodine už v roku 2300 pred naším letopočtom a Julius Caesar v 1. storočí pred Kristom dokonca prijal zákon, ktorý povoľoval ich nosenie len vládnucim vrstvám.

S perlovým náhrdelníkom často portrétovali Máriu Antoinettu a bez nádherného šperku z prírodných drahokamov sa takmer nikdy na verejnosti neobjavila ani kráľovná Alžbeta II. Perly sú skrátka viac než len ozdoba – je to dôkaz dokonalosti prírody, ktorý sa v rukách šikovných klenotníkov mení na umelecké dielo. Pre mnohé ženy je to však tiež sen, ktorý sa nikdy nesplní. Ceny perlových šperkov totiž dosahujú závratné výšky.

Najdrahšie sú samozrejme perly, ktoré vzniknú bez akéhokoľvek ľudského zásahu vo vnútri niektorých druhov lastúrnikov, keď sa medzi ich telo a tvrdú schránku dostane cudzí element, napríklad zrnko piesku. Aby mäkkýš zabránil dráždeniu, začne ho obaľovať vápenatými vrstvami, teda perleťou, a postupne tak vznikne vzácny drahokam. Jeho konečnú podobu ovplyvňuje nielen druh lastúry, ale aj tvar a poloha zrnka či zloženie okolitej vody.

Celý proces však trvá niekoľko rokov a perlu navyše vyprodukuje iba jedna z dvoch tisícok ustríc, preto sú tieto drahokamy tak veľmi vzácne a drahé. Aby sa našiel čo len jediný, z dna mora treba vyloviť a následne otvoriť stovky a stovky perlorodiek.

Preto sa už dnes predávajú v podstate len tzv. kultivované perly, ktoré sú na nerozoznanie od pravých, no stoja menej. Vyzerajú pritom úplne rovnako a rozlíšiť sa dajú len pomocou röntgenového snímania, ktoré je však veľmi drahé, a tak sa využíva len vo výnimočných prípadoch. Kultivované perly sú tiež výsledkom prírodných procesov, jediný rozdiel je v tom, že tie sú umelo spustené na špecializovaných farmách.

Chovanie ustríc kvôli perlám praktizovali už starí Rimania v 1. storočí pred Kristom, súčasný spôsob kultivácie sa však vyvinul len na začiatku 20. storočia a dnes je najväčším producentom perál Japonsko, Francúzska Polynézia a najmä Čína. K najkvalitnejším však patria tie, ktoré sa rodia na najväčšom vietnamskom ostrove Phu Quocu, prezývanom "Perlový ostrov".

Najstaršou perlovou farmou je Ngoc Hien Pearl Farm, ktorú sme navštívili počas výletu na neďalekú pláž s desiatkami hviezdíc. V neveľkej budove priamo na vode pracuje denne asi päťdesiat ľudí a my máme vďaka nim unikátnu možnosť nazrieť do procesu vzniku kultivovaných perál.

Princíp je vlastne podobný ako u tých prírodných, "cudzí element“, ktorý celý proces spúšťa, však do perlorodiek vkladajú ľudia. „Do každej ustrice ide len jedno jadro, teda gulička, ktorá je tiež prírodného pôvodu, lebo ju odoberáme z vnútornej vrstvy lastúry,“ vysvetľuje Duong, ktorá nás perlovou farmou sprevádza. „Zamestnanec ich za deň vloží dovnútra až päťsto.“

Takto upravené ustrice putujú v kovových sitách do mora, kde zotrvajú niekoľko rokov. „U nás produkujeme tri druhy perál s rôznou veľkosťou – akoya, tahiti a maxima. Najmenšia vzniká približne dva roky, no tá najväčšia zostáva vo vode aj päť,“ dozvedáme sa od miestnych odborníkov.

Tunajšie perly majú dve farby – žltú a bielu, ktorá je však skutočne len dielom prírody a nedá sa nijako ovplyvniť. Cena sa aj tak neodvíja od farby, ale najmä od tvaru a veľkosti. Za jediný kus dokonale guľatej maximy zaplatíte aj dvetisíc eur. Pri pohľade na mravčiu prácu zamestnancov pri čistení ustríc a sietí či vkladaní jadier však chápeme, prečo je cena taká, aká je.