V Španielsku to vrie, proti turistom protestovalo vyše 50-tisíc ľudí

Desiatky tisíc ľudí demonštrovali v sobotu na Kanárskych ostrovoch proti masovej turistike v tomto španielskom autonómnom regióne v Atlantickom oceáne. Do ulíc a na promenády pri plážach vyšlo manifestovať podľa denníka El País vyše 57-tisíc ľudí, niektoré médiá uvádzajú aj viac ako 100-tisíc účastníkov, ktorí požadujú okrem iného limit pre počet turistov a dostupné bývanie pre miestnych obyvateľov. V solidarite s nimi v sobotu demonštrovali aj skupiny ľudí v Madride či Barcelone.

Demonštranti v sobotu niesli napríklad transparenty s heslami „Kanárske ostrovy na predaj, SOS“, „Nechceme emigrovať, chceme žiť doma“ či „Už stačilo“. Podľa denníka El País sa na proteste v Santa Cruz de Tenerife zúčastnilo vyše 30.000 ľudí, ďalších 14.000 demonštrovalo v Las Palmas de Gran Canaria, asi 9000 na Lanzarote a 2800 na ostrove Fuerteventura.

Organizátori protestov požadujú, aby úrady zabezpečili kontrolu dodržiavania pravidiel pre prázdninové prenájmy, obmedzili nákup nehnuteľností ľudí, ktorí na ostrovoch nebývajú, či zaviedli ekologickú daň pre turistov.

"Potrebujeme úplne zmeniť ekonomický model nášho regiónu," povedal denníku El País päťdesiatpäťročný Antonio Bueno. "Ten, ktorý máme na Kanárskych ostrovoch, ide proti kvalite života a je neudržateľný," dodal a spomenul napríklad neustále dopravné zápchy kvôli cestovnému ruchu a vysoké nájmy. Tie sú podľa denníka El País štvrté najvyššie zo všetkých španielskych autonómnych regiónov.

Na Kanárskych ostrovoch žije asi 2,2 milióna ľudí a vlani ich navštívilo 14 miliónov zahraničných turistov, väčšinou z Británie, Nemecka či Holandska. Okrem toho tam vlani prišli aj dva milióny španielskych turistov, napísala dnes agentúra DPA.

Cestovný ruch je pre tamojšiu ekonomiku kľúčový a zaisťuje asi 40 percent pracovných miest, napriek tomu sú podľa denníka El País na Kanárskych ostrovoch druhé najnižšie platy zo 17 španielskych autonómnych regiónov a majú jednu z najvyšších nezamestnaností v krajine.

Obyvatelia napriek tomu chcú, aby úrady zastavili práce na dvoch nových hoteloch na Tenerife, najväčšom zo siedmich ostrovov. Požadujú tiež, aby sa mohli viac vyjadrovať k tomu, čo považujú za nekontrolovaný stavebný ruch, ktorý poškodzuje životné prostredie.

Podobné protituristické hnutia vznikajú aj inde v Španielsku a sú aktívne na sociálnych sieťach. V prístave Malaga na pobreží Costa del Sol sa objavili na múroch pred dverami ubytovacích zariadení nálepky s nepriateľskými sloganmi ako "Toto býval môj domov" a "Choď domov".

V katalánskej Barcelone a na Baleárskych ostrovoch aktivisti umiestnili pri vchodoch na niektoré obľúbené pláže falošné nápisy, ktoré v angličtine varujú pred rizikom padajúcich skál alebo nebezpečných medúz. Miestni obyvatelia sa sťažujú, že nárast ubytovania cez platformy krátkodobého prenájmu, ako je Airbnb, zhoršil nedostatok bytov a spôsobil prudké zvýšenie nájomného.

Španielsko minulý rok privítalo rekordných 85,1 milióna zahraničných návštevníkov. Viaceré mestá prijali opatrenia, aby sa pokúsili obmedziť preľudnenie. Prímorské mesto San Sebastián na severe krajiny minulý mesiac obmedzilo veľkosť turistických skupín v centre na 25 ľudí a zakázalo používanie reproduktorov počas prehliadok so sprievodcom

Sevilla na juhu zvažuje, že nerezidentom naúčtuje poplatok za vstup na svoje námestie Plaza de Espaňa, zatiaľ čo Barcelona odstránila autobusovú trasu obľúbenú medzi turistami z máp Google, aby sa pokúsila vytvoriť viac miesta pre miestnych.

Ministerka pre bývanie Isabel Rodríguezová cez víkend uviedla, že "je potrebné prijať opatrenia na obmedzenie počtu turistických bytov", ale zdôraznila, že vláda si "uvedomuje dôležitosť turistického sektora", ktorý sa podieľa 12,8 % na hrubom domácom produkte Španielska.