Ako pomôcť vtákom v zime: Ideálne je klasické kŕmidlo, patria doň zrniečka aj zelenina

"Kŕmidlo by malo byť na priestrannom mieste, odkiaľ kŕmiace sa vtáky majú dostatočný rozhľad a aj čas na únik pred predátorom. Tiež treba dbať na to, aby kŕmidlo nebolo umiestnené v blízkosti presklených plôch, do ktorých môžu vtáky pri preletoch narážať," priblížil Gúgh. Kŕmidlo by podľa neho malo byť umiestnené aj tak, aby sa doň nedostala mačka.

V meste je prikrmovanie vtákov o čosi náročnejšie. "Okrem bezpečnosti umiestnenia kŕmidla by sme sa mali vyhýbať aj vzniku kolíznych situácií so spoluobčanmi a umiestniť kŕmidlo na také miesto, kde rušný vtáčí život nebude prekážať ostatným obyvateľom sídliska," poznamenal ornitológ. Treba sa vyvarovať prípadnému prenasledovaniu, plašeniu či otravám.

Gúgh poukázal, že v meste je taktiež veľa možností, ako vtáky prikrmovať. Klasické kŕmidlo môžu ľudia umiestniť na balkóne. "Na sídliskách v mestách čoraz častejšie vidieť porozkladané rôzne typy kŕmidiel, ktoré obyvatelia spoločne sledujú a dopĺňajú krmivo. Aj to je vhodná alternatíva k prikrmovaniu napríklad na balkóne alebo parapetnej doske okna," podotkol.

Treba počítať s tým, že vtáky spravia v okolí kŕmidla aj neporiadok. Napríklad sýkorky po vylúsknutí jadra slnečnicového semienka šupky rozhodia po okolí. Pri kŕmidlách sa môže objaviť trus. Preto je vhodnejšie kŕmidlo dať na miesto, kde takéto veci nebudú nikoho dráždiť, skonštatoval ornitológ.

"V mestskom prostredí obzvlášť platí, aby sme citlivo vybrali miesto, kam umiestnime kŕmidlo. Neumiestňujme kŕmidlá blízko frekventovaných ciest. Prelietajúce vtáky môžu byť obeťami kolízií s autami," povedal Gúgh. Aj v meste treba podľa neho dávať pozor na prítomnosť túlavých mačiek a kŕmidlo vždy umiestniť na bezpečné miesto, aby sa k nemu nedostali.

Poukázal, že časť krmiva skončí vždy na zemi a niektoré vtáčie druhy zbierajú potravu aj na zemi, preto je dôležité riešiť umiestnenie kŕmidla. "Vtáky musia mať vhodný výhľad, aby dokázali včas spozorovať blížiace sa nebezpečenstvo a uniknúť," podotkol ornitológ.

Do vtáčieho kŕmidla môžu dať ľudia prírodné zrniečka, semená, oriešky, ovocie či zeleninu. Použiť môžu aj energetické krmivo vo forme loja, vareného mäsa alebo tukových zmesí z bravčovej masti so semienkami.

Najatraktívnejšie sú pre vtáky slnečnicové semienka, proso, pšenica, repka, jablká. Najuniverzálnejším krmivom je nepražená nelúpaná a nesolená slnečnica. "Tá chutí takmer každému návštevníkovi kŕmidla. Najčastejšie na nej hodujú rôzne druhy sýkoriek, stehlíkov, brhlíky, glezgy či ďateľ," poznamenal Gúgh.  

Vrabce poľné či domové podľa ornitológa nepohrdnú slnečnicovými semienkami. Potešia sa však aj pšenici, prosu alebo semienkam repky. Zimujúce červienky, rôzne druhy drozdov, ale aj chochláče severské obľubujú ovocie. "Ideálne sú na prikrmovanie týchto druhov jablká, alebo si môžeme nachystať a vhodne uskladniť na jeseň plody jarabiny," podotkol. Dodal, že ďatle, sojky, straky či sýkorky s obľubou jedia aj tukové krmoviny.

Gúgh hovorí, že vodné vtáky, ako sú labute, kačice, čajky sa prikrmujú zrnami, napríklad obilím či kukuricou. Použiť sa môže aj varená ryža, listová zelenina, mrkva a zemiaky. Pečivo spôsobuje podľa ornitológa vodným vtákom tráviace ťažkosti a aj smrť, preto by sa ním v žiadnom prípade nemali prikrmovať.

"Vtáčie kŕmidlo nesmie byť odpadkový kôš na pokazené alebo znehodnotené ľudské potraviny. V žiadnom prípade nevykladáme pre vtáky kožku z údenej slaniny, ani nič korenené, sladké, slané, pražené, údené či pečivo," poznamenal Gúgh. Doplnil, že do kŕmidla sa nedáva pečivo, solené, pražené, údené potraviny pre ľudí. Vtákom podľa ornitológa spôsobujú tráviace problémy a môžu spôsobiť aj úhyn. Do kŕmidla sa nedávajú ani plesnivé krmoviny.