Galapágy obývajú vzácne tvory: 7 fascinujúcich zvierat, ktoré inde nenájdete

2024-03-13 10:00:00 |   |    | 

Súostrovie Galapágy leží vo východnej časti Tichého oceánu približne 1000 kilometrov od pevninskej časti Ekvádoru. Jeho jedinečná živočíšna a rastlinná ríša sa stala inšpiráciou pre evolučnú teóriu britského vedca Charlesa Darwina a aj dnes tam žije množstvo druhov, ktoré nikde inde nenájdete.



 

Pokiaľ ide o endemické druhy rastlín a živočíchov, Galapágy sú skutočným pokladom. Nikde inde na Zemi ich totiž nežije také množstvo. Na súostroví majú kvôli jeho odľahlosti a špecifickým podmienkam dokonca endemity prevahu. Na Galapágoch napríklad žije 22 druhov plazov (z toho 20 endemických), 6 druhov suchozemských cicavcov (z toho 5 endemických) či 48 druhov vtákov (z toho 28 endemických). Tieto sú najzaujímavejšie.

 

Korytnačka slonia

Symbolom Galapág, ktorý chce stretnúť azda každý návštevník súostrovia, sú najväčšie korytnačky sveta. Dospelé jedince môžu merať až 1,2 metra a vážiť 200 kilogramov. Obývajú najmä teplejšie a suchšie ostrovy, kde sa živia trávou, listami a kaktusmi. Vďaka pomalému metabolizmu a schopnosti uchovávať veľké množstvo vody dokážu prežiť až rok bez jedla a pitia.

V dôsledku ľudskej činnosti ale došlo napriek tomu v priebehu stáročí k obrovskému zníženiu populácie korytnačky slonej. Predpokladá sa, že v minulosti ich na Galapágoch žilo minimálne 250-tisíc a dokonca podľa nich súostrovie pomenovali (galapago je španielsky výraz pre sedlo, ktoré dobyvateľom pripomínal korytnačí pancier).

Galapágske korytnačky majú len málo prirodzených nepriateľov, v minulosti ich však desiatky tisíc pozabíjali kvôli mäsu a oleju do lámp. Vajcia a mláďatá dnes ohrozujú najmä nepôvodné druhy, ktoré ľudia zaviedli na ostrovy, napríklad psy, mačky, potkany, kozy či somáre. Dnes tak evidujeme už len okolo 15-tisíc jedincov, v priemere však majú viac ako sto rokov, čo z nich robí najdlhšie žijúce suchozemské zvieratá.

 

Kormorán nelietavý

Ako napovedá jeho meno, galapágsky kormorán na rozdiel od ostatných 28 druhov na svete nedokáže lietať. Práve táto skutočnosť zaujala aj slávneho Darwina, ktorý si lámal hlavu nad tým, ako môže na ostrovoch žiť tak zvláštny tvor. V skutočnosti však jeho predkovia lietať mohli a tunajší kormorán túto schopnosť stratil až časom.

Zrejme kvôli nedostatku prirodzených predátorov ju už nepotreboval, jeho krídla zakrpateli a telo sa postupne prispôsobilo plávaniu po hladine, potápaniu a loveniu potravy, najmä úhorov a chobotníc na dne oceánu. Galapágsky kormorán je pritom najväčším zo všetkých druhov. Na dĺžku meria priemerne okolo 90 centimetrov a váži asi tri kilogramy. Dožíva sa približne 50 rokov.

Najväčšiu hrozbu pre kormorána na Galapágoch predstavujú nepôvodné druhy, najmä divé psy, mačky, ošípané či potkany, ktoré sa živia vtáčími vajíčkami. Problémom je však aj znečistenie oceánu a masívny rybolov, kvôli ktorému tieto endemické živočíchy strácajú potravu. Dnes ich tak na ostrovoch žije už len asi tisíc párov, čo z kormorána nelietavého robí jedného z najvzácnejších vtákov na Zemi.

 

Leguán morský

Úplne výnimočným spôsobom sa prostrediu súostrovia prispôsobil aj leguán morský. Všetky ostatné druhy sú suchozemské zvieratá a vode sa vyhýbajú, ten galapágsky však kvôli nedostatku iných zdrojov získava potravu, napríklad riasy, predovšetkým v mori. Postupne preto získal schopnosť vynikajúco plávať, dýchať pod vodou a potápať sa do hĺbky až 10 metrov.

Jediné morské jaštery Zeme dorastajú do dĺžky okolo jedného metra, ich stavba tela sa však výrazne líši od ostrova k ostrovu. Napríklad na Fernandine vážia samce vyše 11 kilogramov, kým na ostrove Genovesa sotva 1 kilogram. Leguány sú zvyčajne sivé alebo čierne, v období párenia však získavajú výrazné zelené alebo červené sfarbenie.

Bežne sa ráno vyhrievajú na pobreží na slnku a absorbujú teplo, až kým nemajú dostatok energie na to, aby vyplávali na more hľadať potravu. Podobne ako ostatné endemické živočíchy na Galapágoch, aj leguány morské ohrozuje najmä znečistenie oceánu a nepôvodné živočíchy, vrátane mačiek a psov, ktoré likvidujú mláďatá.

 

Uškatec galapágsky

Ohrozený je bohužiaľ aj endemický uškatec galapágsky, ktorý je na rozdiel od korytnačky zase najmenším svojho druhu. Samce dosahujú dĺžku okolo 1,5 metra a hmotnosť približne 64 kilogramov, samice merajú o 30 centimetrov menej a vážia len asi 28 kilogramov.

Uškatce majú hnedú alebo sivú srsť a hladké aerodynamické telo, vďaka ktorému sa dokážu výborne pohybovať na súši i vo vode, kde lovia korisť, najmä sardinky. Dokážu sa ponoriť do hĺbky až takmer 600 metrov (obvykle to však býva len okolo 15-20) a pod vodou vydržia aj vyše desať minút. Veľa času však trávia aj oddychom na skalnatých brehoch.

Údaje o aktuálnej populácii uškatca galapágskeho sa rôznia. Podľa niektorých zdrojov ich žije okolo 50-tisíc, iné hovoria len o 15-tisíc jedincoch. V minulosti ich najviac ohrozoval lov kvôli kožušine, dnes sú najväčšími nepriateľmi uškatcov žraloky, kosatky, znečistenie morí, ale aj psy, ktoré na menšie jedince útočia na súši a kolónie ohrozujú aj prenosom chorôb.

 

Darwinove pinky

Na Galapágoch žije okrem kormorána ešte jeden endemický vták, dokonca prbližne 15 jeho druhov so spoločným predkom, podobným telom a perím, ale inou veľkosťou a tvarom zobáka. Ten sa mení podľa jednotlivých ostrovov, čo údajne zohralo úlohu pri vzniku Darwinovej evolučnej teórie.

Rôzny tvar zobáku totiž dokazuje, že hoci na počiatku bol jeden spoločný predok zo Strednej Ameriky, postupne sa počas státisícov rokov jednotlivé druhy Darwinovej pinky prispôsobovali špecifickým podmienkam, najmä čo sa týka získavania potravy. Tie, čo sa živia semenami, majú hrubé a mohutné zobáky, hmyzažravcom zas slúžia úzke a špicaté.

K najunikátnejším patrí upírska pinka, ktorá sa živí vajíčkami a krvou iných vtákov, alebo druh ostrovčan pichavka, ktorý ako jeden z mála vtákov používa pri získavaní jedla pomôcky, napríklad konárik alebo osteň z kaktusov. Darwinove pinky ohrozujú v ostatných rokoch najmä parazity, ktoré spôsobujú predčasný skon mláďat.

 

Autor: © Zoznam/ako

Zdieľať článok na Facebooku


Hodnotenie článku:
0.0/5 (0 hlasov)


Novinky.sk

Gurman.sk

Sobota, 20. apríl. 2024. Meniny má Marcel.
Stream naživo

TV program TV program Telkáč.sk
Nenechajte si ujsť svoje obľúbené filmy a seriály.

Foto dňa