NA CESTÁCH V Tanzánii

Aj keď nádherné národné parky plné divých zvierat a snehobiele pláže ostrova Zanzibar lákajú bežného turistu najviac, Tanzánia ponúka oveľa viac.  Ak opustíte turistické rezorty objavíte fascinujúcu kultúru jednej z najrozmanitejších afrických krajín.

 

Najvyššia hora Afriky

Moshi je jedným z najrušnejších miest v Tanzánii, živé miesto plné cestovateľov, pouličných predavačov všetkého od nevkusných zlatých hodiniek až po dobytok. Zároveň je multikultúrnou križovatkou, kde na jednej ulici môžete stretnúť indických obchodníkov, moslimov náhliacich sa do mešity či vysokých Masaiov oblečených v tradičnom červenom oblečení shuka, predávajúcich bylinné výťažky proti rôznym chorobám.

Cestovateľov ťahá do Moshi najmä blízkosť hlavných turistických lákadiel. Jedným z nich je Kilimandžáro (Mt. Kilimanjaro). Výstup na najvyššiu horu Afriky, ktorej výška je 5 896 m.n.m, je pre mnohých detským snom. Pohľad na zasnežený vrchol hory je úchvatný. Je zaujímavé sledovať ľadový štít, keď tesne pod ním sa potíte v 30 stupňových horúčavách. Kilimanjaro dalo meno aj obľúbenému miestnemu pivu. Pri objednávaní ma vždy zaskočila otázka v svahilčine: „Moto au baridi?“ Teplé alebo studené?“ Trochu nezvyčajné piť v Afrike teplé pivo, ale miestni si ho vedia vychutnať aj takto.

Výstup na Kilimandžáro lákal aj mňa, ale odradila ma cena. Za päť dňový výstup a zostup zaplatíte minimálne 600 dolárov. Cena zahŕňa sprievodcu, nosiča batožiny, ubytovanie, poplatky za vstup do národného parku a často aj jedlo.

Ak chcete ušetriť, treky na úpätí Kilimandžára po okolitých dedinkách sú skvelou alternatívou. Napríklad výlet k nádhernému 50 metrovému vodopádu Materuni neďaleko rovnomennej dedinky. Kúpanie v prírodnom bazéne v ľadovej vode z roztápajúceho sa snehu je pre otužilcov zážitkom. Zaujímavé sú aj prechádzky v okolí miest Marangu a Machame, ktoré sú vstupnou bránou do Národného parku Mt. Kilimanjaro. V ich okolí spoznáte tradičný život miestneho kmeňa Chagga ako napríklad chatrče prepojené podzemnými chodbami, ktoré slúžia aj ako zásobovací priestor.

Pri návšteve týchto končín určite narazíte na miestnych ľudí usrkávajúcich z plastových nádob tradičný domáci nápoj – banánové pivo mbege. Obsahuje len malé percento alkoholu a chutí ako kvasinkové pivo s drobnými kúskami nezrelého banána. Pitie mbege je spoločenskou udalosťou, jedna nádoba sa podáva z rúk do rúk a pritom sa diskutuje o živote.

Regiónu Kilimandžáro patrí v smutnej štatistike regiónov, najviac postihnutých HIV/AIDS, tretie miesto. Veľmi rýchlo sme zistili, že príčinou nie je nízka informovanosť o chorobe, ale množstvo iných faktorov. Ekonomická sila turistického regiónu láka mnoho vidiečanov, ktorí migrujú za prácou do Moshi. Rozšírená je preto prostitúcia. Je bežným javom, že ženy vyhľadávajú majetnejších mužov, ktorí pre nich znamenajú možnosť aspoň nachvíľu sa vymaniť z chudoby, ktorá je citeľná najmä na predmestiach Moshi.

Ďalším faktorom, ktorý prispieva k vysokému percentu HIV nakazených je zvýšená sexuálna aktivita najmä mladých ľudí, vyplývajúca z nedostatku príležitostí na trávenia voľného času. K tomu treba pripočítať miestne tradície ako ženská obriezka či mýty vyvolávajúce nedôveru v používanie ochrany a percento HIV nakazených sa šplhá k 10 %. Aj napriek tomu sa masívnymi kampaňami a angažovanosťou všetkých zložiek štátu podarilo znížiť percento nových nákaz o 1,5% za posledné roky.

 

Tanzánijčania sa nikam neponáhľajú

Obraz Afriky, servírovaný bežnému Európanovi médiami, nie je lichotivý. Zmienky o afrických krajinách sa objavujú takmer vždy len v spojení s hladom, extrémnou chudobou, či vojnami. To možno spôsobilo, že práve všadeprítomná chudoba ma prekvapila najmenej, pretože som na ňu bol pripravený. Oveľa viac som si všímal pozitívne stránky života v krajine, v ktorej takmer polovica obyvateľov žije pod hranicou extrémnej chudoby. Každodenné stretnutia s bežnými ľuďmi spôsobili, že som si rýchlo zvykol na miestny spôsob života.

Keď som napríklad cestoval miestnym minibusom dalla-dalla, v ktorom bol počet sedadiel 15, vnútri sa zvyčajne tiesnilo 20 – 30 ľudí. Keď už vnútri nebolo miesto, otvorili sa dvere  a dvaja až traja ľudia držiac sa dverí,  zostali jednoducho vyklonení vonku.

Ak sa dalla-dalla pokazí, nič sa nedeje, času je predsa dosť. Miestna doprava je jedným z najadrenalínovejších zážitkov v Tanzánii. Nie nadarmo je najčastejším nápisom na autobusoch „God bless us“. Autobusy sú často v katastrofálnom stave rovnako ako cesty, vodičom to však zjavne neprekáža. Preto cestovanie autobusom môže byť najväčším rizikom, ktoré vás môže v Tanzánii stretnúť.

Zážitkom je určite stopovanie. Sedieť na korbe nákladného auta spolu so živými kozami, trsmi banánov, vrecami s jedlom a niekoľkými spolucestujúcimi je veľmi zábavné. Na školách ma zase prekvapila veľmi tvrdá disciplína. Telesné tresty boli častým javom a zapájanie žiakov do upratovania školy, samozrejmosťou. Aj napriek tomu, že Moshi patrilo medzi ekonomicky najvyspelejšie mestá, problémy ako deti ulice, ľudia postihnutí leprou, detská práca či prostitúcia boli viditeľné na každom kroku. Žobrajúce deti na uliciach, vás často nútia vytiahnuť pár drobných z vreciek.

Keď som raz aj ja takýmto spôsobom prispel, kolega z Tanzánie ma upozornil, že v meste je niekoľko detských centier, kde môžu deti dostať stravu a ubytovanie a na ulicu ich často dostáva závislosť od drog, či možnosť ľahkého zárobku. Turisti, pre ktorých pár drobných nehrá veľkú rolu, často pôsobia negatívne na miestnych. Istým spôsobom ich drobnými darmi korumpujú, tí sa potom stávajú pasívni a zvyknutí na to, že turisti prinášajú peniaze.

 

Ugali, biliard a Jean Claude Van Damme

Východná Afrika je napríklad v porovnaní s Áziou drahšia. Preto som sa snažil čo najviac šetriť. Kým v reštaurácii, ktorá ponúka aj európske menu, zaplatíte za obed približne 3 700 – 5 200 tanzánskych šilingov (1 USD = 1 539 Tzs), v lokálnej reštaurácii je to 1 700 - 3 200 Tzs, za jedlo pripravené na ulici je to len 500 – 1 400 Tzs. Tradičná kuchyňa však náročných gurmánov príliš neuspokojí. Základom je ryža, fazuľa, špenát a kúsok mäsa. Tradičnou prílohou k  jedlám je ugali vyrobené z kukuričnej múky alebo cassavy.

Obľúbenou pochúťkou podávanou najmä v baroch je nyama choma – grilované bravčové mäso podávané s chilli omáčkou. Pozeranie zápasu anglickej futbalovej ligy spolu s jedením nyama choma a pitím piva Kilimandžáro alebo Serengeti sa pre mňa stalo typickým obrázkom života bežných Tanzánčanov. Mimoriadne obľúbený je biliard. Biliardový stôl nájdete takmer v každom bare. Na dedinách nahrádzajú biliard pravidelné videovečery, na ktorých sa zíde niekoľko mladých ľudí, aby na nekvalitnom televízore trávili čas pozeraním filmov. Obľúbené sú najmä nigérijské romantické filmy, ktorých hlavným motívom je nevera, či akčné trháky s u nás už zabudnutými hviezdami typu Jean Claude Van Damme.

 

Na ostrove korenia

Zanzibar, exotický ostrov v Indickom oceáne, známy najmä klinčekmi a iným korením, ale aj obchodom s otrokmi a slonovinou, pripomína legendárne časy moreplavcov a nadvládu Arabov nad vtedajším svetom. Aj keď je Zanzibar od roku 1964 súčasťou Tanzánie, stále si uchováva jedinečnú orientálnu arabskú atmosféru. Na Zanzibar sa dá dostať loďou z najväčšieho mesta Tanzánie Dar es Salaam. Blízkosť ostrova korenia som zaznamenal už pri ochutnávke jedla na lodi. Klinčeky, škorica a iné korenia dodávali jedlu zaujímavú chuť, ktorú som vo vnútrozemí nepoznal.

Reštaurácia sa počas plavby mení na improvizovanú mešitu. Na Zanzibare prevláda islam, až 97 % obyvateľov Zanzibaru tvoria moslimovia. Ostrov dlhé stáročia patril Arabom, ománski sultáni boli po krvavej revolúcii vyhnaní až v roku 1964 a Zanzibar sa po spojení s Tanganikou stal súčasťou Tanzánskej republiky, z čoho doteraz pramenia drobné konflikty prejavujúce sa najmä v období pred voľbami. Potomkovia Arabov, či Portugalcov, indickí obchodníci, migranti z východnej Afriky a cestovatelia, tí všetci vytvárajú multikultúrny obraz ostrova. Zanzibar je považovaný za najtolerantnejšie miesto na východoafrickom pobreží.

Aj keď v Stonetown-e nájdete mnoho historických pamiatok, najzaujímavejšie je prechádzať sa bezcieľne fascinujúcim labyrintom úzkych uličiek. Nádherné ornamentálne dvere vyrezané z dreva, malé kamenné námestia, mešity, bazáre, pestrofarebne oblečené krásky, to všetko dotvára kolorit tohto jedinečného miesta. Večer mesto ožíva najmä v okolí Forodhani market, záhrady, v ktorej si po zotmení rozložia svoje stánky miestni rybári a ponúkajú morské špeciality, či domácu špecialitu zanzibarskú pizzu.

V kultúrnom centre sa pravidelne konajú koncerty hudobného štýlu taarab, ktorá je mixom africkej a arabskej hudby. Mnohočlenná kapela sprevádza speváčky, ktoré sa striedajú po každej pesničke a ťahavým až kvílivým hlasom spievajú o láske. Východné pobrežie Zanzibaru, to sú snehobiele pláže, tyrkysové more a palmy, obrázok ako z turistického magazínu luxusných dovoleniek. Výhodou je, že aj v tomto raji na zemi sa dá nájsť lacné ubytovanie.

Vybielené domy a nekonečný pás pláže ostro kontrastujú s azúrovo-tyrkysovou farbou Indického Oceánu. Jedinou nevýhodou je že pri odlive, ktorý trvá od neskorého rána do zotmenia vám neostáva nič iné, len pozerať sa na miestne ženy a deti, ktoré zberajú morské riasy. Tieto potom predávajú kozmetickým firmám.

Okrem rybárčenia, drobného obchodovania a turizmu je zber morských rias jediným zdrojom obživy. Pre aktívnejších je možnosť potápania alebo šnorchlovania v koralových útesoch, či plávanie s delfínmi, čo síce znie lákavo, ale úprimne to vyzerá skôr ako hon nedočkavých turistov, zazrieť delfína...

 

Zdroj/autor: A.Návojský, Človek v ohrození (pozri aj Galériu)

Občianske združenie Človek v ohrození je nezisková, mimovládna organizácia, založená na Slovensku v roku 1999. Jej poslaním je účinne pomáhať ľuďom, ktorí trpia dôsledkami prírodných katastrof, konfliktov a autoritárskych režimov za podpory širokej verejnosti. Prostredníctvom kultúrno-vzdelávacích podujatí a ďalšej osvetovej činnosti informuje verejnosť o závažných problémoch spoločnosti a zároveň ju oslovuje aby sa rôznymi formami zapojila do pomoci ľuďom v núdzi. Jej činnosť sa rozdeľuje do štyroch hlavných oblastízáujmu - humanitárna pomoc, rozvojová pomoc, podpora ľudských práv a vzdelávacie a informačné aktivity na Slovensku.  Od svojho vzniku, vďaka partnerom a podporovateľom, mohla pomôcť tisíckam ľudí v 15 krajinách sveta. Pomôžte aj vy. Klub darcov Človek v ohrození

 

Zdieľať článok na Facebooku