Litva

01.01.2019 |   |    | 

Fakty

Názov krajiny: Litovská republika
Hlavné mesto: Vilnius
Rozloha: 65 300 km2
Počet obyvateľov: 2 821 674 (2017)
Štátne zriadenie: republika
Geografická poloha: východná Európa, na pobreží Baltického mora .
Časové pásmo: Slovensko +1hod
Ubytovanie: Pozrite si výhodné ubytovanie vo Vilniuse.
Podnebie:

Prechod medzi prímorským a kontinentálnym, mierne zimy a mierne teplé letá, pomerne časté zrážky.

Predpovede.sk

POZRITE SI AKTUÁLNE POČASIE VO VILNIUSE

Mena: euro
Jazyky: litovčina, ruština
Správne členenie: 10 oblastí a 41 okresov, okrem toho 19 miest ako administratívne celky,
Národnost. zloženie: Litovčania (83,5 %), Rusi, Poliaci, Bielorusi, Ukrajinci
Náboženstvo: rímskokatolícke (80 %), pravoslávne
Diplomatické zast.:

Veľvyslanectvo Litvy pre SR:
Lietuvos Respublikos Ambasada
Löwengasse 47, A-1030 Wien (Viedeň), Österreich (Rakúsko)
Telefón: +43 1 718 5467
Fax: +43 1 718 5469
E-mail: amb.at@urm.lt

Veľvyslanectvo SR v Rige (pôsobí pre Litvu, Lotyšsko a Estónsko)
Smilšu iela 8, 1050 Riga, Lotyšsko (Latvijas Republik)
Telefón: +371 6781 4280
Mobil (pohotovostný): +371 2514 9789
E-mail: emb.riga@mzv.sk
Internet: www.mzv.sk/riga

Víza a doklady:

Na základe Dohody o zrušení vízovej povinnosti sa môžu slovenskí občania bez víz zdržiavať v Litve najviac 90 dní. Na vstup do Litovskej republiky potrebuje občan SR platný cestovný pas alebo občiansky preukaz. Cudzinec sa môže dlhodobo (viac ako 90 dní) zdržiavať na území Litvy na základe povolenia na dočasný alebo trvalý pobyt, o ktorý môže požiadať na litovskom veľvyslanectve (pre občanov SR je vo Viedni).

Ministerstvo zahraničných vecí SR


O krajine

Dejiny: Územie Litvy od staroveku osídľovali pobaltské kmene, ktoré sa zjednotili až v polovici 13. stor. a vytvorili Litovské veľkokniežatstvo, ktoré bolo koncom 14. stor. jedným z najmocnejších štátov vo východnej Európe. Christianizačné snahy križiackych rádov nemeckých rytierov sa datujú od zač. 13. stor. Kresťanstvo však bolo oficiálne prijaté až v r. 1387. Pod stálym vojenským tlakom rádov nemeckých rytierov sa krajina začala postupne zjednocovať s Poľskom. V roku 1410 litovsko-poľská armáda porazila Teutónsky rád v bitke pri Žalgirise (Grünwald). Po smrti kniežaťa Vytautasa v roku 1430 význam veľkokniežatstva slabne. Príčinou boli nezhody medzi kniežatami, nové vzťahy s Poľskom a finančné problémy, čo viedlo k definitívnemu spojeniu s Poľskom. Spočiatku bola Litva nezávislou súčasťou spoločnej ríše, neskôr mala iba štatút provincie. V roku 1795 bola väčšia časť litovského územia začlenená do Ruska. Ruský tlak vyvrcholil v roku 1863, keď cár zakázal tlač kníh v litovskom jazyku. Po 1. svetovej vojny a rozpade Ruskej ríše litovská inteligencia vyhlásila Deklaráciu nezávislosti. Nezávislá Litva vznikla 16. februára 1918, podarilo sa odraziť pokus o komunistický puč. V roku 1940 bola Litva anektovaná ZSSR a od roku 1941 okupovaná nacistickým Nemeckom. Po 2. svetovej vojne ostala súčasťou ZSSR. Počas stalinských represií mnoho ľudí, prevažne z radov inteligencie, deportovali do pracovných táborov a počet litovského obyvateľstva sa znížil o jednu štvrtinu. Krajina ako jedna z prvých vyhlásila po rozpade ZSSR v r. 1990 nezávislosť, Moskva ju uznala až v septembri 1991. Litva sa stala členom NATO a EÚ na jar v r. 2004.

Bezpečnost. riziká: Litva je vo všeobecnosti bezpečnou krajinou ale rovnako, ako v inej krajine, by ste mali  dodržiavať základné bezpečnostné opatrenia. Nezdržiavajte sa v noci v potenciálne nebezpečných štvrtiach a neskracujte si cestu napríklad cez parky, pretože tieto oblasti zvyknú mať veľmi slabé osvetlenie - zvážte radšej cestu taxíkom. Častejšie sa môžu vyskytnúť aj krádeže bicyklov, či vykradnutie áut, preto vo svojom vozidle nenechávajte žiadne cennosti. Taktiež samotná jazda je v Litve podľa európskych noriem považovaná za nebezpečnú. Rýchlo sa rozvíjajúce hospodárstvo Litvy viedlo k zvýšeniu hustoty dopravy, a preto sú miery nehôd vysoké. Ako chodec dávajte pozor pri prekračovaní ciest, pretože prechody pre chodcov bývajú vo všeobecnosti ignorované. Časté sú cestné kontroly zamerané na dodržiavanie povolenej rýchlosti a detekciu alkoholu v krvi.

Zdravotníctvo: Občania Slovenska a iných krajín EÚ majú nárok na bezplatnú prvú pomoc – iné vyšetrenia môžu byť poskytnuté iba za doplatky, rovnako ako aj lieky. Úroveň zdravotnej starostlivosti v štátnych zdravotníckych zariadeniach trpí nedostatkom financií, čo ovplyvňuje kvalitu služieb. Súkromné zdravotnícke zariadenia majú úroveň vyššiu, no sú pomerne drahé.

Internet (.lt): www.lda.lt, www.tourism.lt, www.travel.lt, www.inyourpocket.com

Komunikácia: T-mobile (áno), Orange (áno), O2 (áno)

Bez záruky: Litva si v 11.marca 2010 pripomenula 20. výročie vyhlásenia nezávislosti. Litva sa 11. marca 1990 odtrhla ako prvá krajina od Sovietskeho zväzu, čo o rok neskôr spôsobilo jeho rozpad. "Pre všetkých Litovčanov, pre všetky generácie, je tento dátum veľmi dôležitý. Pre nás bola nezávislosť snom," vyhlásila pri tejto príležitosti prezidentka Dalia Grybauskaitová. Litvu, podobne ako Lotyšsko a Estónsko, zabral Sovietsky zväz počas druhej svetovej vojny. Začiatkom 50. rokoch deportovali sovietske úrady státisíce ľudí na Sibír a do Strednej Ázie. "Ako tichý odpor sme si zachovali svoj jazyk, piesne, náboženstvo," povedala Grybauskaitová. K zmenám došlo až po nástupe Michaila Gorbačova k moci v roku 1985. Perestrojka, ktorá priniesla demokratizáciu politiky, umožnila v Litve v roku 1987 konanie pokojných protestov známych ako "spievajúca revolúcia", keď do ulíc vyšli státisíce Litovčanov a spievali národné piesne. "Zisťovali sme hranice perestrojky. Tlačili sme ich ďalej a ďalej a zrazu už neboli schopné odolať," povedal litovský premiér Andrius Kubilius, ktorý bol jedným z lídrov opozičného hnutia Sajudis založeného v roku 1988. Na jeho čele stál akademik Vytautas Landbergis, ktorý sa stal prvým postsovietskym prezidentom. Vo februári 1990 sa v Litve uskutočnili vlastné parlamentné voľby, ktorých víťazom sa stal Sajudis. Nový parlament v marci 1990 rozhodol o obnovení nezávislého litovského štátu. Moskva reagovala ekonomickou blokádou a v januári 1991 aj vojenským zásahom, pri ktorom zahynulo 14 litovských civilistov a stovky boli zranené. V tom čase už vyhlásili nezávislosť viaceré sovietske republiky a Moskva nakoniec nezávislosť Litvy uznala. (sita,afp)

Doprava

Cesty a autostrády: Cestná sieť je v Litve je pomerne dobrá, najmä na diaľniciach. Kvalita povrchu vozovky sa môže na menších cestách líšiť. Dvomi z najdôležitejších ciest je Via Baltica, ktorá prechádza Litvou z Estónska do Poľska a cesta A1 z Vilniusu do Klaipedy. Štruktúra ciest vytvorená v časoch sovietskej moci potrebuje vo viacerých prípadoch rekonštrukciu, vybudovať treba aj nové obchvaty miest. Na cestách s dvomi alebo tromi pruhmi je zdvorilé vyhnúť sa z pravej strany, ak je to samozrejme bezpečné. Ak je pravá jazdná dráha označená symbolom "A", ide o vyhradený autobusový pruh. Pás s označením "A / TAKSI" môže používať aj taxík. Ostatní účastníci cestnej premávky môžu vstúpiť do jazdného pruhu len preto, aby odbočili vpravo, na vedľajšiu cestu. Akceptovaný limit alkoholu v krvi je 0,2 promile. Od 1. novembra do 1. marca musia všetky autá jazdiť s rozsvietenými svetlami. Maximálne povolené rýchlosti: v obci 60 km/h, mimo obce 90 km/h a na diaľniciach 110 km/h (v lete 130 km/h). Litva má vytvorený aj rozsiahly systém diaľkových autobusových spojov z Vilniusu do Rigy, Tallinnu, Kaliningradu, Minska, Varšavy a ďalších miest.

Železnice: Štátny prevádzkovateľ železníc - Litrail, poskytuje služby hlavným mestám v Litve. Väčšina vlakov ma však zastávku aj na menších staniciach pozdĺž cesty (časť týchto menších staníc je dokonca nedostupná akýmkoľvek iným spôsobom verejnej dopravy). Lístky si môžete kúpiť priamo na vlakovej stanici (v prípade malej stanice až priamo vo vlaku u sprievodcu) avšak dajte pozor na to, že lístok platí len pre presný vlak. Pri nákupe lístkov na spiatočnú cestu sa dokonca uplatňuje 15% zľava. Čo sa týka medzištátnej prepravy, Vilnius má cez Varšavu spojenie so strednou a západnou Európou. Vlaky vedú do Rigy, Moskvy, Sankt Peterburgu, Kaliningradu a Ľvova.

Letecká doprava: Hlavné medzinárodné letisko vo Vilniuse má spojenie s hlavnými mestami v Škandinávii, s viacerými leteckými križovatkami strednej a západnej Európy i štátmi SNŠ. Menším medzinárodným letiskom je Kaunas. Vnútroštátna doprava vzhľadom na veľkosť krajiny má len nepatrný význam. Aerolínie Lithuanian Airlines majú sedem lietadiel výhradne západnej výroby.

Musíte vidieť

Prechádzka litovskými mestami je takmer ako prechádzka históriou. Prekvapí množstvom cenných gotických, renesančných, barokových a klasicistických svetských i cirkevných architektonických pamiatok, hradov a opevnení najmä zo 14. až 16. storočia.

Staré centrum Vilniusu je zapísané do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Neďaleko hlavného mesta je nádherný hrad Trakai, symbol slávy stredovekého litovského štátu. Skanzen v Rumsiskes pripomína život roľníkov na vidieku na prelome 19. a 20. storočia. Domáci turisti vyhľadávajú pobrežie Baltického mora s romantickými zálivmi, pieskovými dunami, rybárskymi dedinkami, borovicovými hájmi. Obľúbeným výletným a kúpeľným miestom je Palanga s viacerými balneologickými strediskami a sanatóriami. Popri prehliadke starej architektúry treba navštíviť aj unikátne múzeum jantáru.

V krajine je päť národných parkov a 30 regionálnych rezervácií, množstvo chránených prírodných útvarov, lesov, jazier, pieskových dún a ďalších, z prírodovedeckého hľadiska významných území.

Aj Litva sa zaraďuje ku krajinám, ktoré tvrdia, že na ich teritóriu leží zemepisný stred Európy. Ten litovský je 26 km severne od Vilniusu pri dedinke Purnuškés a určili ho meraním experti Francúzskeho národného zemepisného inštitútu. Uvedený je aj v Guinnessovej knihe rekordov.




Pondelok, 3. október. 2022. Meniny má Stela.

TV program TV program Telkáč.sk
Nenechajte si ujsť svoje obľúbené filmy a seriály.

Foto dňa