Čaj je druhým najobľúbenejším nápojom: Cesta z polí do vašej šálky je dlhá a zaujímavá

Čaj môžeme rozdeliť do dvoch základných kategórií – bylinkové čaje a skutočné čaje z lístočkov rastliny Camellia sinensis. Tie môžu byť potom v závislosti na spracovaní biele, zelené, oolong, žlté, čierne a pu-erh. Každý z nich má svoju typickú farbu a chuť, ktorú, podobne ako pri víne, ovplyvňuje aj prostredie, kde sa rastlina pestuje, napríklad vlastnosti pôdy a klíma.

Čajovník obľubuje kyslú pôdu a najlepšie sa mu darí v chladnejšom podnebí s úhrnom zrážok aspoň tisíc milimetrov ročne. Na nadmorskej výške až tak nezáleží - rastlinu v súčasnosti pestujú od hladiny mora až do výšky 2000 m n. m. Platí však, že čím vyššie, tým pomalšie rastlina rastie a tým komplexnejšiu chuť získa.

Čajovník musí v každom prípade rásť minimálne tri roky, aby sa mohlo pristúpiť k zberu. Ten sa po mnohých rokoch vykonáva opäť len ručne, pretože stroje krehké lístočky ničili. Oberá sa len horných 2,5 až 5 centimetra rastliny, a to obvykle dvakrát ročne – na jar a v lete.

Okrem toho však treba počas celého roka zrezávať horné dva lístky a púčiky, aby sa podporil rast nových lístočkov, ktoré zvyšujú kvalitu čaju. V opačnom prípade by navyše rastlina narástla až do výšky 16 metrov!

Čajovník sa dnes pestuje v desiatkach krajín, hlavným producentom je však Čína s takmer 2,5 miliónmi ton ročne, za ktorou nasleduje India (900.000 ton) a Keňa a Srí Lanka s produkciou okolo 300.000 ton ročne. Každý z nich sa zameriava na jeden druh spracovania – India je známa čiernym čajom, Srí Lanka ceylonským a Čínu s Japonskom preslávil zelený čaj.

Práve Čína sa považuje za kolísku lahodného nápoja. Podľa legendy čaj objavili už v roku 2737 pr. Kr., najstarší známy fyzický dôkaz hovorí o 2. storočí pr. Kr. Z roku 59 pr. Kr. potom prichádza prvý známy písomný odkaz o zaliatí lístkov vriacou vodou. Jeho liečivé účinky spomína na prelome 2. a 3. storočí aj slávny lekár Hua Tuo.

Oveľa väčšiu popularitu však čaj získal za vlády dynastie Tang (618 až 907), kedy sa jeho pitie rozšírili aj do ďalších východoázijských krajín. V 16. storočí sa potom prostredníctvom portugalských kňazov a obchodníkov dostal čaj až do Európy a o storočie získal nesmiernu popularitu medzi Angličanmi, ktorí zakladali veľké plantáže v Indii.

Briti patria dodnes k najväčším konzumentom čaju, až 63 percent ľudí si ho dopriava každý deň. Ešte väčšiu spotrebu však majú Íri a najväčšími fanúšikmi sú Turci, ktorí napríklad v roku 2013 skonzumovali priemerne desať šálok denne!

Autor: © Zoznam/ako