Na Hradčany, a predsa nie na hrad: Pražská Bílkova vila je hotovým umeleckým dielom

Zvonku vás upúta zaujímavá fasáda z režnej tehly, mohutné stĺpy a hrubo opracovaný kameň. Stavba v podobe Bílkovej vily blízko Pražského hradu však v sebe nesie ucelenú architektonicko-umeleckú myšlienku. Jej autor a vlastník v jednom František Bílek bol jednou z najvýraznejších osobností českého symbolizmu. Vilu na Hradčanoch si dal postaviť podľa vlastného návrhu a na základe vlastného ideového konceptu.

Celkovo predstavuje stavba „život ako pole plné zrelých klasov.“ Použitá režná tehla či nahrubo opracovaný kameň je reprezentantom spojenia s prírodou a ľudskou prácou.  Aj bez toho, že by ste hľadali  v sebe dušu umelca, pri pohľade na jej pôdorys by ste objavili  stopu kosy, ktorá žne obilie. No a vonkajšie stĺpy vám síce na prvý pohľad môžu pripomínať tie v chrámoch starého Egypta, pravda je však taká, že Bílek v nich chcel zvečniť obilné klasy zviazané v snopoch.  

František Bílek dal vilu postaviť v rokoch 1910 – 1911. Sochárovi, architektovi, autorovi úžitkového umenia, ale aj grafikovi, ilustrátorovi a náboženskému mysliteľovi slúžila aj ako umelecké útočisko. Vysoký ateliér, ktorý je i dnes súčasťou expozície, bol priestorom, v ktorom vzniklo viacero unikátnych diel, vrátane tých z vrcholu autorovej tvorby. Je teda prirodzené, že správa takéhoto umeleckého stánku sa dostala do odborných rúk. V roku 1963 sa totiž stáva expozíciou Galérie hlavného mesta Prahy a je tomu tak doteraz.

Ako spomínajú z galérie, Bílkova vila upúta predovšetkým spomínaným vonkajším architektonickým riešením, no umeleckú hodnotu predstavuje aj jej interiér. V podobe tu umiestneného originálneho nábytku spoznáte napríklad vkus samotného umelca, keďže kúsky boli určené priamo do vily. No a v priestoroch ateliéru sa už necháte uniesť jedinečným geniom loci tohto miesta. Jeho aj dnes za umením „bijúcim srdcom“ – ateliérom.

V jeho priestoroch nebudete úžas možno iba cítiť, ale určite ho budete vidieť - v podobe rovnomenného sochárskeho diela Úžas. A nezrealizovaný návrh diela Národného pomníka vás prenesie napríklad aj na bitku na Bielej hore. Umelecký zážitok doplnia nie historické fakty k bitke, ale kresby, skice a grafické listy k návrhu, ktoré neboli nikdy zverejnené. Diela vystavené v rámci expozície samé návštevníkovi odpovedajú na otázku, kto bol František Bílek v rámci domáceho aj zahraničného umenia a akú stopu v ňom „vyryl.“

Z pražskej metropolitnej galérie zároveň pripomínajú, že Bílkova vila, to je takzvané Gesamtkunstwerk – komplexné umelecké dielo. Všetky prvky sa tu vzájomné spájajú v celok, pri vnímaní ktorého ide do popredia jeho výtvarná hodnota pred tou architektonickou.

Miesto s tak sústredeným umeleckým duchom je ideálne i pre literatúru tohto typu. Ak by ste si teda radi zalistovali v časopisoch a publikáciách pravých bohémov, tak ich nájdete práve tu. Čitáreň a študovňa umelecko-historickej a umenovednej literatúry ponúka rozsiahly súbor titulov. Prehrabať sa archívom periodík či v príručnými knižnicami práve na tomto mieste poskytuje osobitý zážitok. 

Autor: © Zoznam/Eva Vašková